Román Lolita je napísaný úsporne, stroho. V centre diela je vzťah muža stredného veku k 13-ročnému dievčaťu. Dnes, keď si čoraz viac uvedomujeme komplexnosť detskej psychiky, je táto téma možno ešte kontroverznejšia ako v päťdesiatych rokoch.
Formálne je kniha fiktívnym denníkom vzdelaného Humberta Humberta, ktorý mal vyjsť až po Lolitinej smrti. Svetový ohlas tohto textu má nesporne na svedomí aj to, že Nabokov si náklonnosť niektorých mužov k pubertálnym dievčatám „nevymyslel“, ale čerpal z mnohých reálnych príbehov.
Podobná príťažlivosť je archetypom vášnivého tragického vzťahu, ktorý nemôže byť nikdy recipročný, vyvážený, morálny ani racionálny. Ako mohlo na Humbertove niekedy až sentimentálne nároky reagovať nezrelé dievča, ktoré zo všetkého najviac túžilo asi po sladkostiach? Dolores Haze, čiže románová Lolita, si svoj sexepíl pre zrelého muža na jednej strane ani neuvedomovala, na druhej ho akosi podvedome dokázala využívať.
Je to on, Nabokov?
Kniha dodnes vyvoláva vášnivé diskusie a početné otázky, jednou z nich je tá najbanálnejšia: Nie je Nabokovova presvedčivosť pri vykreslení svojho hrdinu až podozrivá? Čo má akademik Vladimir Nabokov spoločné s Humbertom Humbertom, pedofilným hrdinom? To zaujímalo nielen čitateľov, ale v päťdesiatych rokoch aj váhajúcich vydavateľov.
„Ako môžete vedieť tak veľa o živote mladých dievčat?“ vraj sa pýtala Vladimira Nabokova skupina editorov, ktorí sa v roku 1956 rozhodovali, či vydajú dlhší úryvok z jeho nového románu. V tom čase už knihu odmietli v Amerike viacerí iní vydavatelia. Zaujímalo ich, či je v spisovateľom živote nejaké mladé dievča, ktoré by mohlo autora priamo či nepriamo kompromitovať.
Stacy Schiff, autorka knihy Pani Nabokovová z roku 1999 tvrdí, že to bola práve jeho žena Vera, ktorá ho v tejto neľahkej chvíli podporila. Literárnej komisii vraj tvrdila, že to bola ona, ktorá odpočúvala rozhovory mladých dievčat v autobusoch či na ihriskách až do tej miery, že sa stávala nápadnou.
Vera Nabokovová mohla hovoriť pravdu, isté je však aj to, že Nabokova zaujímala téma sexuality dievčat tesne pred pubertou nielen ako námet na niekoľko jeho poviedok. Aký bol vlastne tvorca postavy, ktorá sa stala symbolom istého fenoménu a nielen vo svete literatúry?
Nabokov bol neskutočne zaujímavým človekom. Dokázal písať vo francúzštine, ruštine, angličtine, ovládal viac ako dvanásť ďalších jazykov, okrem toho sa zaujímal napríklad aj o motýle. Jeho texty sú plné narážok, ktoré priam vyzývajú na zložité dekodóvanie. Veľmi oceňovaný je napríklad aj preklad Eugena Onegina do angličtiny.
Bol povestný aj svojím sarkazmom, vážil si len niekoľkých svetových spisovateľov, ostatných podceňoval. Automaticky zosmiešňoval všetkých, ktorí sa pokúšali jeho vlastné dielo hodnotiť. K priveľkej citlivosti na okolie ho prinútili určite aj životné okolnosti. Jeho otca aj brata v komunistickom Rusku zabili, on sám musel utekať nielen pred komunistami, ale aj pred nacistami.
Mladé lásky
Predlohou románu Lolita bola krátka novela napísaná v roku 1939, ktorú jej autor takmer spálil. Že sa to nakoniec nestalo, má na svedomí jeho výnimočná žena Vera, s ktorou ho viazalo nielen 52-ročné manželstvo, ale predovšetkým hlboký intelektuálny vzťah. Vera bola jeho agentkou a editorkou v jednom, človek, ktorý napriek všetkým manželským krízam vždy vysoko oceňoval Nabokovov talent a intelekt.
