SME

Ako súdili najväčších nacistických vrahov

Norimberský proces dal bodku za druhou svetovou vojnou, aby jej hrôzy nezostali zabudnuté. Prinútiť prominentných nacistov k ľútosti sa mu však nepodarilo.

Hermann Göring a Rudolf Hess na lavici obžalovaných. (Zdroj: TASR/AP)

Hlas hlavného prokurátora Roberta Jacksona sprísnel. „Obžalovaný, tento súd má dôkazy, že bolo chladnokrvne zavraždených takmer desať miliónov ľudí, vy tvrdíte, že ani vy, ani Hitler ste nevedeli, čo sa deje v táboroch?“

„Áno, to tvrdím,“ zopakoval maršál Hermann Göring, na čo si už od prítomných nezískal ani len rozpačitý úsmev. „Pred Bohom, svojou  krajinou a svojím svedomím sa cítim bez viny,” tvrdil ešte aj pred smrťou.

Nepredstaviteľná hrôza

O desiatej ráno 20. novembra 1945 sa začal prezident tribunálu Geoffrey Lawrence súd, ktorý mal podľa jeho slov najväčší význam pre milióny ľudí po celej zemeguli. Prvého októbra 1946 potom odsúdili 11 nacistických pohlavárov.

Norimberský proces bol nielen aktom spravodlivosti, ale aj mediálnou udalosťou, pri ktorej sa po prvý raz v plnej miere prezentovali zverstvá nacistov vykonané počas 2. svetovej vojny.

To bolo nesmierne dôležité nielen pre víťazov, ale aj pre porazených, keďže správam, ktoré sa šírili, mnohí stále neverili, iní ich cielene popierali či považovali len za sprisahanie komunistov proti milovanému vodcovi. Sám Lawrence pripustil, že sa počas vojny pozeral skepticky na väčšinu rozprávaní o ukrutnostiach nacistického režimu.

„Nikdy sa mi ani nesnívalo, že by na tomto svete mohla existovať taká krutosť, beštialita a barbarstvo,“ vyjadril sa generál Eisenhower po návšteve tábora v Buchenwalde.

„Zločiny, ktoré budeme súdiť a trestať, boli také premyslené, také zhubné a také ničivé, že si civilizácia nemôže dovoliť, aby sme ich ignorovali,“ vyjadril sa Lawrence v úvodnej reči. Zdôraznil, že nemá v úmysle obviňovať celý nemecký národ.

Nudné zlo

Súd s nacistickými pohlavármi bol síce dlho očakávanou udalosťou, no jeho priebeh mnohých sklamal svojou monotónnosťou. K dispozícii bolo totiž niekoľko stoviek ton dokumentov, zápis z procesu mal takmer 17-tisíc strán, obsahoval 38-tisíc svedeckých výpovedí, len úvodné obvinenia sa čítali dva dni.

„Pre každého, kto si ich vypočul, to však bola dráma, pretože sa po prvý raz na verejnosť dostal plný rozsah nacistických zverstiev. Jediní, na ktorých zoznam zjavne neurobil dojem, boli samotní páchatelia,“ opisuje britský publicista Paul Roland v knihe Norimberské procesy.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C44DU na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu