Druhé pohlavie
Literárny večer. Modrý salón SND Bratislava 19.30
Kto je Piroska Szenes a čo má spoločné s Virginiou Woolfovou? Dodnes to mohla byť verejná záhada, no už nemusí. Medzi prvou a druhou svetovou vojnou sa jej v mužsky dominantnej kultúre na Slovensku len s námahou darilo dosiahnuť uznanie - podobne ako iným ženským autorkám. Navyše, po zmene hraníc a zániku Rakúsko-Uhorska sa zmenilo aj postavenie po maďarsky písanej literatúry mimo územia Maďarska.
Menšinová literatúra vo vtedajšom Československu pomáhala predovšetkým zachovávať národnú identitu menšiny. Že bola aj niečím viac a vznikali v nej diela moderného románového charakteru, potvrdzuje práve Piroska Szenes. Jednu z najvýraznejších dobových autoriek za jej sociálnokritický román S hviezdou na čele z roku 1936 označili na Slovensku dokonca za vlastizradkyňu. V podobnej situácii sa vtedy ocitli aj ďalšie po maďarsky píšuce autorky na našom území.
„Tvorba autoriek z obdobia medzi dvoma svetovými vojnami ma zaujala svojou aktuálnosťou a rôznorodosťou. Práve cez osudy žien dokázala umelecky a kriticky opísať a stvárniť situáciu doby,“ hovorí literárna vedkyňa Liliana Bolemant. Spolu s kolegyňou Zsófiou Bárczi sa venujú výskumu tejto tvorby, ktorú dobová literárna kritika síce uznávala, no postupom času diela ženských autoriek vynechávala z literárneho kánonu aj zo zbierok literárnych textov. Prestali sa vydávať, až sa na ne úplne zabudlo.
Že sú významnou súčasťou rodiacej sa novej podoby literatúry, potvrdila nanovo až feministická literárna veda v 90. rokoch minulého storočia, ktorá ich vlastne nanovo objavila.
Viacerí kritici vraj pôvodne namietali, že ide o jednostranný obraz. Nechceli priznať, že v podobe diel ženských autoriek majú pred sebou aktuálne umelecké stvárnenie bežného ľudského života a histórie v kontextoch vojny, antisemitizmu, neznášanlivosti či chudoby – navyše písané optikou druhoradého postavenia žien v spoločnosti.
„Novátorstvom bolo napríklad aj to, že v tom období sa z pera ženy prvýkrát v po maďarsky písanej literatúre objavila téma ženskej sexuality,“ hovorí Bolemant. „Ženské dobové autorky písali vo všetkých žánroch a podieľali sa na vytváraní literárneho a kultúrneho života v nových podmienkach v novom štáte. Zabudlo sa na ne podobne ako na ženy, ktoré počas histórie stáli po boku mužov, pri spoločenských a kultúrnych zmenách, prevratoch a po znovunastolení bežného chodu života ich poslali takpovediac naspäť do kuchyne.“
Texty Pirosky Szenesovej už vyšli, zatiaľ len časopisecky, aj v slovenskom preklade. Dnes v Modrom salóne z nich číta herečka Anna Javorková. Diskusiu s vedkyňami bude moderovať Jana Cviková.
Eva Andrejčáková
Je to iba vietor (zdroj: Outnow.ch)Je to iba vietor
TV TIP/ ČT ART, 20.20
Vrahovia sú obyčajní, normálni ľudia, ktorí počúvajú rádio, chodia nakupovať, splácajú hypotéku, niektorí majú aj manželky a deti. Vražda je len akousi epizódou v ich živote, ktorá však od základu zmení ich život.
Skutočnými vraždami sa inšpiroval aj maďarský režisér Benedek Fliegauf a natočil tichú drámu, ktorá sa postupne mení na prenikavý krik. V príbehu síce naratívne veľmi minimalistickom, no za to esteticky a morálne pohlcujúcom, sa však sústredil skôr na obete, než na vrahov.
Vykreslil v ňom jeden deň v živote rómskej rodiny z malej, izolovanej dediny, v ktorej bolo päť ďalších rodín brutálne vyvraždených priamo vo vlastných domovoch. Preto tá napätá atmosféra a strach z ďalších rasových útokov, ktorý sa potichu vznáša všade naokolo. Fliegauf sa však neuchýlil k teatrálnosti ani k idealizovaniu, dokonca pracoval iba s nehercami a dokázal úplne prevrátiť pohľad, aký sme zvyknutí upierať na rómske etnikum.
(mog)
Matěj Stropnický. (zdroj: A4)
Kultúra a mesto: sila príťažlivosti
Konferencia / Pisztoryho palác, Bratislava 14.00
Tu nie je developerovo! Keby sa už tejto myšlienky chopil niektorý poriadny slovenský politik. V Česku tak urobil Matěj Stropnický, donedávna námestník primátorky hlavného mesta Prahy. Založil viacero združení, cez ktoré sa usiluje zachrániť Nákladnú železničnú stanicu Žižkov. Jeho reputácia politického nonkonformistu ho však obrala o funkciu. Že sa s tým dá zmysluplne žiť, potvrdila občianska verejnosť v Prahe, ktorá sa vďaka tomu výrazne zmobilizovala. Aj Matěj Stropnický dnes príde diskutovať do Bratislavy, kde sa začína dvojdňová konferencia o európskom kultúrnom priestore.
Séria štyroch panelových diskusií poskytne priestor odborníkom z ôsmich európskych miest, z našich politikov a odborníkov prídu primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, poslankyňa Magda Vášáryová, Michal Hladký z Košíc, spoza hraníc aj profesor z Estónskej akadémie umenia v Tallinne Maroš Krivý.
Hlavný organizátor – združenie A4 Nultý priestor - sa podujal na širokej úrovni riešiť otázky o verejnom kultúrnom priestore. Spolu s ním sa môžeme detailne pozrieť do zákulisia toho, čo znamená dobre investovať do kultúry, čo je to kultúrna mobilita, ako formovať miestnu a regionálnu kultúrnu politiku z pohľadu medzinárodnej spolupráce a aký je význam kultúry pre rozvoj mesta.
(ea)
