Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž

Keď spisovateľka Veronika Šikulová pred pár dňami zavesila na facebook sympatickú fotografiu Miroslava Válka ležiaceho na lúke, vyše stopäťdesiat ľudí ju lajklo. V diskusii sa však objavil aj názor, že to bol síce dobrý básnik, ale prorežimný komunista. „Občas rada provokujem, preto som tam tú fotku dala,“ vraví spisovateľka.

Tento týždeň uplynulo 25 rokov od smrti Miroslava Válka, básnika a komunistického ministra kultúry.

Mnohým pomohol

„Machrujem s tým, že sme boli v príbuzenskom vzťahu. Jeho prvá manželka bola sestra môjho svokra, básnika Jozefa Mihalkoviča. Bol to vlastne strýko môjho muža. Myslím si, že bol jedným z najlepších básnikov, bez ohľadu na to, ako sa tou politikou zašpinil alebo nezašpinil, to už je každého osobná vec, ako to vidí,“ vraví Veronika Šikulová, čerstvá držiteľka Krištáľového krídla za literatúru.

„Keď sa na jeho tvorbu pozerám ako človek, ktorý píše, alebo ako čitateľka, nedá sa tomu nič uprieť. Aj vnútri Trnavskej skupiny sa vraj objavili protiválkovské hlasy, napríklad zo strany Jána Ondruša. Mnohé veci mu vraj vyčítal a nebola to politika.“

Na vysvetlenie – vzniku takzvanej Trnavskej skupiny predchádzala údajne osudová otázka rodáka z Trnavy Miroslava Válka: „Čo keby ste tak, chlapci, spravili skupinu?“

Tvorili ju Ján Stacho, Jozef Mihalkovič, Ján Ondruš a Ľubomír Feldek, ktorí sa podľa kritičky Jany Kopčovej v období socialistického realizmu usilovali vrátiť literatúre intimitu a estetickú funkciu. Skupinu poetov kritika neskôr označila ako „konkretistov“ a do ich programového vystúpenia sa pripojil aj prozaik Rudolf Sloboda.

„Pre mňa bol Válek pán básnik a vynikajúci prekladateľ, pre dospelých aj pre deti. Pre mňa je to možno jednotka,“ vraví Šikulová, ktorá na Válka nedá dopustiť. „Mnohým ľuďom ako politik pomohol.

Básnik Miroslav Válek (1927 -1991). Dodnes má mnoho obdivovateľov. Fotografia je z knihy Povedali...príďte!, ktorú v máji roku 1968 vydalo Vydavateľstvo politickej literatúry. Ide o preklad pôvodnej českej verzie Všichni řekli - přidte! Bola to kniha rozhovorov novinára Jiřího Lederera s päťdesiatimi osobnosťami československej kultúry. (zdroj: Erich Einhorn)

Bola som vtedy ešte dievča, ale viem to z rozprávania otca. Pomohol Rudovi Slobodvi, Iľjovi Zeljenkovi, viacerým. Na jednej strane bol ministrom kultúry, bola tá nešťastná sviečková demonštrácia, to všetko beriem.“

Hovorilo sa, že Válek bol jedným z tých politikov, ktorí sa z hotela Carlton cez okná pozerali, ako účastníkov sviečkovej manifestácie z 28. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave polievali vodné delá. Válek bol však aj človek, ktorý si celý život niesol ťažkú osobnú tragédiu – smrť prvej manželky Marianny Mihalkovičovej.

Môže pokojne spávať, odkázal Slobodovi

Aj spisovateľ Rudolf Sloboda vo svojich knihách spomína, ako mu Válek na poste ministra pomohol. V románe Krv, ktorý vyšiel po revolúcii, je kapitola nazvaná Konfident. Sloboda v nej píše, ako sa neuvážene dal nahovoriť pracovníkom tajnej polície na spoluprácu.

Na Februárke, kde bolo sídlo ŠtB, podľahol ilúzii, že by mohol napríklad spoluprácou s tajnými pomáhať v boji proti drogám. Doma sa mu však všetko rozležalo v hlave, celú noc nespal a uvedomil si, že by sa vlastne stal udavačom. Na druhý deň sa teda vybral opäť na Februárku, aby svoj podpis stiahol. Nebolo to však také jednoduché, s tajným sa ešte musel párkrát stretnúť.