Za posledný rok zažil výtvarník PETER KALMUS absurdnú drámu. Po tom, čo s kolegom Ľubošom Lorenzom vlani natreli načerveno sochu komunistického pohlavára Vasiľa Biľaka, čelia obvineniu a hrozí im väzenie. Majú za sebou prvé pojednávanie, ktoré 27 rokov po páde totality ukázalo, že to ani po 27 rokoch nemusí byť fraška.
Čakali ste, že sa bude situácia takto vyvíjať?
„To, čo pred rokom v Krajnej Bystrej spôsobila Komunistická strana – žiaľ legálna a žiaľ tá, čo bola pred rokmi ešte zastúpená v parlamente, je pre mňa absurdné. Odjakživa dávam znamienko rovnosti medzi Hitlerov národný socializmus a Stalinov boľševizmus. A ak mám byť naozaj úprimný, boľševizmus Sovietskeho Zväzu je pre mňa ešte o čosi nebezpečnejší.“
Prečo?
„Pretože tam sa zrodil démon šialenstva, ktorým sa myšlienka národného socializmu inšpirovala. Asi nie je náhoda, že časť nemeckých intelektuálov volala Hitlera nemecký Lenin. Pre mňa je boľševický režim sovietskeho typu najkrutejším režimom tejto planéty, pretože doteraz zanechal za sebou už okolo sto miliónov nevinných ľudských životov. Dĺžkou trvania je hrozivý. Pomaly bude sto rokov, čo sa boľševici pučom dostali k moci. Mimochodom, Biľak sa v tom roku práve narodil. Smutné je, ak legálna Komunistická strana Prešovského kraja ľstivo a manipulatívne dosiahla súhlas tamojších občanov k postaveniu pomníka jednému z najväčších zločincov komunizmu.“
Čo vám vtedy pred rokom vírilo v hlave?
„Nemám televízor, ale správa o pomníku sa ku mne rýchlo dostala. Doslova ma to omráčilo. Okrem toho, že Biľak podpísal vpád ruských vojsk do Československa, je to ten človek, ktorý je spoluzodpovedný za to, že bol básnik Ján Ondruš, nominovaný svojho času na Nobelovu cenu, zbavený svojprávnosti a stal sa jednou z najväčších obetí režimu. Biľak je človek, kvôli ktorému vysťahovali niekoľko rodín z vily na Palisádach.“
Ako to vtedy prebiehalo?
„Dali im náhradné byty a aby to nebolo až také nápadné, vo vile najprv asi na dva roky zriadili materskú školu. Potom ju jedného dňa zrušili a jedna z najkrajších bratislavských víl sa stala Biľakovým majetkom. Nemusel ani komunikovať s úradmi, len vystúpil z lietadla a zmluvu na podpis mu priniesli na druhý schodík. Keď som sa dozvedel, že mu komunisti postavili pomník, ihneď som sa skontaktoval s výtvarníkom Ľubošom Lorenzom a dohodli sme sa, že musíme konať. Bolo treba zohnať farbu, odvoz, navigáciu do auta, aby sme vôbec do Krajnej Bystrej trafili.“
Je ten pomník pre vás viac traumou alebo fraškou?
„Keby celá záležitosť nebola taká tragická, bol by to parádny kabaret. Ten pomník desaťtisícom triezvo uvažujúcich slušných ľudí spôsobil skutočnú traumu. Adekvátne by bolo zobrať radlicový pluh a kompletne ho zvaliť. My sme ho pomaľovali vlastne šetrne, slovo „sviňa“, ktoré sme naň napísali, je dokonca prirovnaním k mierumilovnému a inteligentnému zvieraťu.“
