Teší ma, som single. Vlastne neteší

Pokiaľ sa ako single nebavíš, niečo robíš zle – taký je slogan amerického filmu Ako byť single, ktorý v týchto dňoch, práve na Valentína, prichádza do našich kín. Nezadaným odkazuje, že sa nemajú cítiť nekompletní ani vtedy, ak v danej chvíli nežijú v páre.

Život bez partnera je však bez ohľadu na spoločenské predsudky či stereotypy v mnohom nepraktický a prinajmenšom neekonomický. Osamelo žijúci človek sa niekedy cíti ako ilegálny imigrant v krajine šťastných párov. Nástrahou sa mu môže stať už bežná rodinná oslava či firemný bál. Kto z mojich priateľov gejov mi príde za partnera? Čo mám urobiť, aby ma na oslave babkinej osemdesiatky znova neposadili k detskému stolu?

Toho, kto už roky hovorí len v jednotnom číslo, vie máločo vytočiť tak, ako mamičky opakujúce infantilne „vyspinkali sme sa, napapkali sme sa“ či páry, ktoré afektovane zdôrazňujú názorovú jednotu deklaráciami typu „nám sa to nepáči“.

O kom hovoríme

Ak sa povie single, predstavíme si zväčša mladých ľudí na nejakej odviazanej párty. Single však nie je to isté, ako slobodný/á z kolónky stav v úradných dokumentoch.

„V niektorých zdrojoch sa uvádza, že označenie single je vekom ohraničené do štyridsiatky. Preto radšej používam slovenský výraz nezadaný. Tam zahrňujem každého, kto je sám, no chce si nájsť partnera, je jedno, či je to mladý hipster, alebo pani po päťdesiatke. Vek ani štýl života nezmení nič na ľudskej potrebe znášať s niekým dobré aj zlé,“ tvrdí filmová dokumentaristka Diana Fabiánová, ktorá sa v poslednom čase venuje aj organizovaniu akcií pre nezadaných.

„Možno je presnejšie hovoriť o jednoosobových domácnostiach. Do tejto kategórie patria aj rozvedení, ktorí nevstúpili do ďalšieho partnerského zväzku, vdovy a vdovci, či veľká skupina osamelo žijúcich seniorov,“ mieni aj Eva Bacigalová, ktorá vedie stránku smesingle.sk.

Nikto ich nechce, sú čudní?

Spoločenské vnímanie nevydatých či neženatých ľudí sa mení, dnešná nevydatá tridsiatnička je na tom spoločensky lepšie ako jej teta „stará dievka“. „Byť single aj po štyridsiatke dnes už našťastie nevyvoláva otázky. Človek je však tvor párový,“ mieni Bacigalová.

„Je to určite lepšie ako v minulosti, no i dnes je ešte určitá stigma na ľuďoch, ktorí dlhšie nemajú partnera. ´Čo ju nikto nechcel? Asi bude čudný, keď ho ešte žiadna nezbalila.´ Ľudia zbožňujú dávať iným nálepky. Pritom je to už smiešne, lebo o chvíľu bude medzi nami viac nezadaných ako zadaných,“ komentuje Fabiánová.

Uponáhľaná doba, veľká pracovná vyťaženosť, vysoké nároky na partnera, zdanlivo veľký výber, skostnatenosť pri nadväzovaní kontaktov - tak identifikuje Fabiánová hlavné dôvody rozširovania radov singles. Celé sa to, samozrejme, zhoršuje s pribúdajúcim vekom. „Čím sme starší, tým máme menej možností a voľného času na zoznámenie, no máme o to presnejšiu predstavu, aký by náš partner mal byť. Zároveň sme zvyknutí na svoj štandard, nechce sa nám do kompromisov,“ vymenúva.

Svoj vplyv má určite aj odsúvanie zakladania rodiny do čias, keď budeme finančne zabezpečení, prípadne sa etablujeme v práci. „Tu majú výhodu muži,  ktorí nie sú takí limitovaní vekom. Keď je už žena pripravená na materstvo, zistí, že jej rovesníci idú za mladšími, alebo sa im chce ešte cestovať po svete, nie investovať do plienok. A zrazu máme nespočetne veľa tridsiatničiek, túžiacich po deťoch, ktoré však nemajú s kým mať. Veľa mužov si dnes užíva staromládenecký život bez záväzkov,“ hovorí Fabiánová.

Ešte viditeľnejšie je to v západnej Európe, kde je to už verejne pomenovaný spoločenský problém. „Svoju úlohu tu hrá aj naša narcistická kultúra, kde má každý pocit, že je špeciálne vydarený a že je ho hodná len taká či onaká partnerka či partner.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Štrnásť rokov v jednej izbe Čítajte 

Von z bludného kruhu

Pomôžu zoznamky, mobilné aplikácie typu tinder či nejaké špeciálne parties pre singlov?