Ľudia majú radi hrôzy, smeje sa sprievodca Erik pri pohľade na asi 40-člennú skupinku turistov. Jeho kolega vyzbiera od každého po desať eur a záujemcov si rozdelia. Vedú ich do Molenbeeku, obávanej časti Bruselu. Po novembrových útokoch v Paríži sa ukázalo, že práve tu mali teroristi svoje centrum.
Nie, ľudia sa nezačali tejto štvrti vyhýbať, práve naopak. O turistickú prehliadku Molenbeeku je záujem ako nikdy predtým.
Exkurzia nie je novinkou, asociácia Brukselbinnenstebuiten ju organizuje už niekoľko rokov. „Od novembra 2014 do januára 2015 sme mali dve prehliadky. No a od novembra 2015 do tohto januára sme zorganizovali takýchto exkurzií už trinásť. Médiá venovali Molenbeeku veľa pozornosti a ľudia sú zvedaví, začínajú sa zaujímať o túto časť mesta. Predpokladám, že si myslia, že to nemôže byť až také zlé a chcú sa o tom sami presvedčiť. S nami to môžu urobiť komfortne: v bezpečnom prostredí, v skupine a so sprievodcom,“ hovorí Bert de Bisschop z asociácie.
Belgická polícia obsadila Molenbeek hneď po tom, ako sa ukázalo, že práve odtiaľto pochádza jeden z najhľadanejších radikálov. (zdroj: SITA/AP)Umelecká exotika
Prehliadka sa začína v industriálnej časti, keďže Molenbeek bol v minulosti priemyselným centrom. Staré priemyselné budovy však nie sú opustené, z niektorých spravili byty a nasťahovali sa do nich mladí umelci. Práve tých sprievodca nazýva trójskymi koňmi, ktorí síce pomáhajú rozvoju verejných priestranstiev a reštaurácií, prinášajú nápady, zároveň však svojou aktivitou zvyšujú hodnotu štvrte a životné náklady v nej. Prečo sa rozhodli bývať práve tu? „Je to tu pre nich lacné a súčasne majú pocit, že bývajú v exotike,“ vtipkuje sprievodca.
Z Molenbeeku urobilo lacnú štvrť niekoľko faktorov: žiadne investície, vyvlastňovanie a chyba pri výstavbe metra, keď pod zemou nebola voda odvedená od budov. „Nik tu nechcel bývať, pretože nebolo isté, či sa nebude musieť o týždeň vysťahovať. Bolo tu nízke nájomné, a tak sa sem začali sťahovať tí, čo mali problém prežiť, alebo tí, ktorí potrebovali minúť minimum peňazí a zvyšok poslať rodine do svojej krajiny,“ vysvetľuje sprievodca, ako sa sem dostali prisťahovalci.
Dnes je podľa neho Molenbeek pre mnohých cudzincov len prechodným miestom: „Prisťahovalci tu začínajú a keď sa im podarí uchytiť, sťahujú sa hneď preč. Vracajú sa sem len tí, ktorým to nevyšlo.“
Nie je to čierna diera
Molenbeek je očividne chudobnejší než iné časti mesta: domy sú zanedbané a na zemi sú smeti. Má však svoje čaro. Na sivých stenách sa sem-tam mihne farebná maľba a grafity sú zdobené mozaikami z kachličiek. Aj v architektúre sa v Molenbeeku viac experimentuje, zástavba nie je rovnaká ako v iných častiach mesta. Na každom kroku sú obchody s čerstvou zeleninou a ovocím, obchody s telefónmi a obchody, kde sa dá nakúpiť za jedno euro.
Od starej továrne vedie sprievodca turistov do predajne s látkami, a potom k peknému a novému detskému ihrisku. Je sobota poobede a ihrisko je prázdne. Niet divu, síce neprší, ale fúka poriadny vietor. Sprievodca upozorňuje turistov na veselé maľby na stenách a neustále pripomína, že pre deti je veľmi dôležité, v akom prostredí vyrastajú.
