SME

Stal som sa Židom, lebo to funguje (rozhovor)

Hlavný predstaviteľ filmu Saulov syn hovorí pre SME o tom, ako v koncentračnom tábore fungovalo Sonderkomando

Celovečerný debut mladého maďarského režiséra Lászlóa Nemesa Saulov syn získal Zlatý glóbus, Veľkú cenu v Cannes a chystá sa bojovať o Oscara. Hlavnú úlohu v ňom stvárnil Géza Röhrig (na snímke vľavo).Celovečerný debut mladého maďarského režiséra Lászlóa Nemesa Saulov syn získal Zlatý glóbus, Veľkú cenu v Cannes a chystá sa bojovať o Oscara. Hlavnú úlohu v ňom stvárnil Géza Röhrig (na snímke vľavo). (Zdroj: OUTNOW.CH)

Herec GÉZA RöHRIG stvárnil v oceňovanom maďarskom filme Saulov syn hlavnú postavu muža, ktorý počas holokaustu odpratával mŕtvoly v osvienčimskom koncentračnom tábore. V rozhovore pre SME rozpráva, ako sa pre psychicky náročnú úlohu musel nadlho odstrihnúť od priateľov a rodiny. Po návrate sa mu svet zdal plytký, naplnený len potrebou sexu, peňazí a konexií.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na koho predovšetkým ste sa týmto filmom sústredili?
„Na ľudí, čo sa ešte len narodia, na deti, ktoré dospejú. Na mladú generáciu.“

Myslíte si, že o tom, čo sa stalo so Židmi počas druhej svetovej vojny, nemajú dostatočné znalosti?
„Tu vôbec nejde o znalosti faktov, ale o pocity. Môžete toho veľa vedieť, ale nemusí sa vás to vôbec dotýkať. Ľudia sa o holokauste učia v škole, navštevujú koncentračné tábory, ale vytvára to nejaký druh skúsenosti? Dáva predstavu o konfrontácii s katastrofou? Nehovorím len o holokauste, ale aj o žalostnom stave našej ľudskosti. Osvienčim ju manifestuje veľmi názorne. Opakuje sa v Kambodži, v Bosne, Darfúre a Rwande. Genocídy 20. storočia dokazujú neustálu možnosť, že sa všetko zopakuje. Myslím, že náš film môže mladých ľudí poučiť a sprostredkovať im to, čo si nikdy neodnesú z návštevy koncentračného tábora.“

SkryťVypnúť reklamu

Veríte tomu, že skúsenosť je prenosná?
„Je to jediné, čomu verím. Znalosti majú vždy dve úrovne. Na tej druhej musíte mať schopnosť istej kreativity. Mladá generácia nie je hlúpa alebo necitlivá. Problém je, že žije vo virtuálnom svete a hlavným princípom komunikácie sa stala elektronika. A pretože všetko môžete nájsť online, životnosť pamäte sa zmenšuje. Všetko prichádza a odchádza veľmi rýchle a my sa musíme naučiť, ako všetky dôležité hovoriť novým spôsobom.“ 

Človek ostáva po zážitku s vaším filmom akýsi vnútorne nehybný, paralyzovaný neschopný cítiť dojatie či súcit. Hneď má tendenciu pudovo od takejto hrôzy utekať. Z návštevy Osvienčimu nie. Prečo? 
„To, ako film vnímate, je veľmi individuálne, osobné. Osvienčim nemôžte vnímať racionálne, lebo všetko, čo sa tam dialo, je iracionálne.“ 

SkryťVypnúť reklamu

Môžete to vysvetliť?
„V diskusiách sa objavujú politické alebo ekonomické faktory, napríklad, ako sa mohlo stať, že sa Hitler dostal k moci tak rýchle, ale ako môžeme dať Osvienčim do takéhoto kontextu? Pre mňa sú všetky tieto úvahy len obsesiou. Dá sa vysvetliť fakt, že šesť miliónov nevinných ľudí šlo do plynu? Racionálne argumenty neexistujú, nedá sa to ničím ospravedlniť. Rozumieme však, prečo sa to stalo. Je pravdou, že európska civilizácia stratila kontakt s duchovnom, s niečím, čo je mimo nás. V atmosfére 19. a 20. storočia sa živila ilúzia všeobecného pokroku, presvedčenie, že žijeme vo veku vedy a technológií a preto budeme žiť stále lepšie. Ale ako sa odrazil pokrok na našich vzájomných vzťahoch?“

Načítavam video...

Spomenuli ste duchovno. Je to čosi, čo ste hľadali v judaizme?
„Hľadal som ho všade, kde sa dalo, i v budhizme a iných náboženstvách. Moja voľba stať sa židom nevychádzala z rodinnej tradície, ale z presvedčenia, že tento spôsob života funguje. Naša civilizácia je židovsko-kresťanská a tieto dve náboženstvá majú k sebe veľmi blízko. Kresťanstvo však hovorí o tom, že sa boh stal človekom a tento moment, obávam sa, otvára nebezpečnú cestu pre všetkých ľudí, tyranov a diktátorov, ktorí sa chcú stať bohmi. Keďže žijeme ako chceme, podľa princípov, ktoré uznávame, všetko sa stáva relatívnym. Prestávajú platiť všeobecné hodnoty i etické princípy, ktoré sú trvalé a ich dodržiavanie povinné. Hodnotová anarchia plodí chaos a ten je ideálny pre príchod niekoho, kto železnou päsťou obnoví takzvaný poriadok.“

SkryťVypnúť reklamu

Ako ste sa vyrovnávali s tým, o čom ste hrali?
„Mal som problém až po natáčaní, keď som sa vrátil domov. Žijem i s rodinou v New Yorku, ale nechcel som s nimi byť počas natáčania. Povedal som režisérovi, že sa nemôžem k nim každý večer vracať, byť otcom a na druhý deň sa vrátiť do Osvienčimu. V Maďarsku som mal malý byt a s nikým som sa nestýkal, nesedel po večeroch s kamarátmi, sústredil som sa na film, ktorý sme natáčali na vojenskej základni. Po návrate sa mi náš svet zdal hrozne plytký, naplnený len potrebou sexu, peňazí a konexií.“

Mali ste šancu hovoriť s nejakým priamym členom sonderkomanda? 
„Pred nakrúcaním som čítal memoáre ľudí zo sonderkomanda. Teraz je už nažive len jeden človek a stretol som sa s ním pred mesiacom.“ 

Čo ste sa ho opýtali?
„Či chce vidieť film.“

SkryťVypnúť reklamu

A videl?
„Áno. Prijal ho a povedal, že filmy, ktoré doteraz videl, boli len klišé, niečo na spôsob sveta plného hračiek. Vy ste to chlapci vystihli, povedal. Nie je to preto, že by sme boli nejakí géniovia, ale šlo nám o pravdu, o skutočnosť. Nechceli sme predávať holocaust ani robiť akékoľvek ústupky. Keď si poviete, že natočíte film tak, aby do kina prišlo veľa ľudí, musíte sa držať nejakých pravidiel, rešpektujúcich divácke očakávania. Robili sme nízkorozpočtový maďarský film a nikto nečakal, že bude zarábať, že to bude v nejakom ohľade dobrý biznis.“

Ako ste si s režisérom pomenovali to, čo ste chceli, aby vo filme bolo?
„Nemuseli sme si nič vysvetľovať. Ja som strávil dlhý čas štúdiom zdrojov, o holokauste som napísal dve knihy, jeden román a jednu zbierku básní, tak som presne vedel, do čoho idem.“

SkryťVypnúť reklamu

 

 

Saula ste hrali s mrazivým výrazom. Boli ľudia ako on zbavení akýchkoľvek pocitov?
„Vedel som, že členovia Sonderkommanda boli extrémne traumatizovaní. Nemali v sebe empatiu ani sympatie k ničomu. Žili v darvinovskom svete, kde bolo ťažké prežiť najmä psychicky. Podmienky na fyzické prežitie mali lepšie ako ostatní väzni. V istom zmysle boli privilegovaní. Jediný spôsob, ako mohli prežiť ten obludný stroj, kedy sa každých pätnásť minút menili živí na mŕtvych, bolo úplne uzamknúť svoje pocity a fungovať na autopilot. Ako roboty. Nepozeráte napravo ani naľavo, žijete len tu a teraz. Reflexie prišli až po vojne.“

V Osvienčime vraj nemeckí strážcovia mali hneď vedľa lágra štvrť s vilami a záhradami, otcovia rodín sa vracali „z práce“ k ženám a deťom. Myslíte, že by sa dalo natočiť niečo podobné z ich perspektívy?
„Strážcovia, ktorí pracovali v Osvienčime, mali na výber. Ak si uvedomili, že sa na vraždy nemôžu pozerať, šli za svojim nadriadeným, povedali mu to a dostali niečo iné. Také svedectvá sa zachovali. Bola vojna a ich, samozrejme, neposlali domov hrať tenis. Mohli si vyberať, či sa nechajú zabiť niekde na východnom fronte, alebo budú zabíjať. Samozrejme, že niektorí boli ozajstné monštrá z mnohých sa stali alkoholici. Túto prácu dostávali napríklad väzni z nemeckých väzníc. Bolo to pre nich lepšie ako si odsedieť trest. Medzi tými, čo holokaust prežili, bol počet samovrážd veľmi vysoký, nemohli žiť s vlastnou pamäťou. Ale počuli ste o nacistoch v koncentračných táboroch, ktorí spáchali samovraždy?“ 

SkryťVypnúť reklamu

Aké boli reakcie na váš film?
„Prevažne pozitívne. Po premiére sme povedali, že počas vojny bolo zavraždených stotisíc maďarských detí, žiadne z nich nemalo pohreb, a tak by bolo pekné, keby film videlo aspoň toľko ľudí. Splnilo sa, v Maďarsku naň prišlo zatiaľ stotridsať tisíc divákov. Prekonalo to všetky naše očakávania. Sme za všetky ocenenia veľmi vďační. Určite viem, že sme mali šťastie.“ 
Autorka je filmová kritička

Autor: Viera Langerová

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 26 317
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 582
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 926
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 308
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 200
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 873
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 699
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 149
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 649
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 442
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 592
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 458
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 371
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 295
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu