BRATISLAVA. „Mám stále pred očami obraz, ako ich nakladali do auta s pár vecami, bezočivo s puškami v rukách. V jednej z rodín s viacerými deťmi bola žena akurát v druhom stave, ledva, chúďatenko, aj s taškou prešla po doske do nákladného priestoru. Bolo to strašné,“ spomína na deportácie židovského obyvateľstva, najtemnejšiu kapitolu existencie vojnového slovenského štátu, dnes už 87-ročná Anna Bergerová.
Práve ona je tou, ktorá na nedávnom pochode Antifašistickej mobilizácie v Bratislave dojala svojím spontánnym vystúpením tisíce ľudí, ktorí prišli vyjadriť svoj nesúhlas s prítomnosťou extrémistov v parlamente.
Táto bývala partizánka spomína aj na židovskú kamarátku svojej mamy. Spolu vyrastali, spolu sa venovali aj bylinkám.
Anna Bergerová vystúpila aj na nedávnom pochode Antifašistickej mobilizácie v Bratislave. (zdroj: Korzár - Jana Otriová)„Keď ju mama videla sedieť v nákladiaku, povedala jej, že je zle oblečená a že prechladne. Tie moje kockované šaty sú také teplé, utekám po ne, šepla jej. Gardistické auto stálo blízko nášho domu, takže bola skutočne rýchlo späť. Takto skončili naši občania,“ opisuje Bergerová. Ani jeden z ich dediny – Habury - sa z koncentračného tábora nevrátil.
Po tom, čo tak surovo odviedli Židov, na „Šaňa“ Macha, vtedajšieho ministra vnútra a hlavného veliteľa Hlinkovej gardy, nadávali ešte aj deti.
„Cítili sme krivdu, Židov sme strašne ľutovali. Ako deti sme nedbali, či je niekto Žid, alebo Cigán. Všetci sme sa hrali spolu, nikto sa nad nikým nevyvyšoval.“ Z ich dediny v Hlinkovej garde nebol nikto, mali len pár členov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. V celom okolí bola totiž veľká nezamestnanosť a členstvo v HSĽS bolo podmienkou prijatia do zamestnania.
Popierajú skutočnosť
Hlinkova mládež. (zdroj: TASR)Nový poslanec slovenského parlamentu Marian Kotleba tvrdí, že za prezidenta Tisa „sa žilo ako v nebi“. V deň „slávneho 75. výročia slovenskej štátnosti“ dal z budovy Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorému šéfuje, zvesiť vlajku Európskej únie.
„Kotlebovci sú morálnymi nasledovníkmi a obdivovateľmi zločineckého vojnového slovakštátu, ktorý zavraždil viac ako 70-tisíc svojich občanov a občianok,“ pripomína Alena Krempaská z Inštitútu ľudských práv.
Ich inštitút dal nedávno podnet na Generálnu prokuratúru, aby prešetrila činnosť strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). „Občianska spoločnosť nemôže nahradiť prácu orgánov činných v trestnom konaní, no právnici a právničky, s ktorými spolupracujeme, sa domnievajú, že doterajšie výroky a internetové obsahy strany Kotleba - ĽSNS postačujú na vydanie podnetu na Najvyšší súd,“ tvrdí.
Hlinkova mládež
Malý národ musí vynikať mravnými hodnotami: čistými mravmi, prísnou disciplínou a pracovitosťou. Musí byť preto jednotný, lebo v jednote je sila.
Sme nositeľmi svetlejšieho zajtrajšia – vyhlásili predstavitelia autonómnej Slovenskej krajiny, keď ešte v októbri 1938 rozpustili všetky mládežnícke spolky na Slovensku vrátane Orla, Sokola či skautov.
Jedinou telovýchovnou organizáciou sa stala Hlinkova garda a jej dorast Hlinkova mládež organizovaná podľa vzoru Hitlerjugend.
Znak strany Kotleba – ĽSNS a znak Hlinkovej gardy sú veľmi podobné.
Podľa nej už medzi ľuďmi cítiť strach. „Minulý rok sme počas projektu smerujúceho k zabráneniu extremizácie mládeže čelili urážaniu učiteľov a učiteliek zo strany študentov. Mnohí stredoškoláci majú názory obvykle z internetu, stávajú sa agresívnymi, ak ich nejaká autorita spochybňuje,“ dodáva Krempaská.
Ako teda vlastne začal autoritatívny režim jednej strany, ktorý síce priniesol aj rozvoj mnohých odvetví života na Slovensku, ale nikdy sa nemôže zbaviť biľagu antisemitizmu, arizácie a deportácií nepriateľov režimu?
Independence. Now!
V mene Božom a z vôle slovenského národa – s takými slovami bola v utorok 14. marca 1939 na zasadnutí slovenského snemu vyhlásená samostatnosť slovenského štátu. Po potlesku všetci prítomní povstali a zaspievali hymnu Hej, Slováci!
Stalo sa to asi sedem minút po dvanástej. Hitlerovo ultimátum vypršalo napoludnie, ale tých sedem minút nám vodca ešte prepáčil.
Hoci sa časť Slovákov usilovala o národné osamostatnenie už celé desaťročia, tento konkrétny štátny útvar vznikol skôr z vôle nemeckého, nie slovenského národa.
