Krásna Hôrka má byť iná

Káva medzi delami a bicykle v úschovni. Krásna Hôrka sa zmení, architekt chce, aby sme mali dôvod vracať sa sem.

Krásna Hôrka zhorela presne pred štyrmi rokmi, v marci 2012, a odvtedy prechádza náročným procesom obnovy. Nezaobišiel sa bez chýb a nesprávnych rozhodnutí, s rekonštrukciou takéhoto typu pamiatky a v takomto rozsahu nemáme na Slovensku veľké skúsenosti.

Na zreštaurovanie poškodených zbierok, dočasné zastrešenie a potom trvalé krovy a strechy sa doteraz vynaložilo viac ako štyri a pol milióna eur. Predpokladá sa, že investície sa vyšplhajú do výšky štrnásť miliónov. A zmeny majú byť výrazné.

„Chceme všetky exponáty prezentovať výstavníckym spôsobom, ktorého úroveň bude porovnateľná s vyspelými európskymi krajinami,“ hovorí architekt Peter Kucharovič, víťaz výberového konania ministerstva kultúry na projekt komplexnej revitalizácie národnej kultúrnej pamiatky hradu Krásna Hôrka.

Okrem estetickej kvality expozícií chce vytvoriť komfortné technické zázemie pre návštevníkov. „Všade vo svete je bežné, že máte k dispozícii kaviareň, reštauráciu a sociálne zariadenia. Aj dolu pod hradom, nielen v areáli,“ dodáva.

Návštevníci sa podľa neho musia počas návštevy cítiť komfortne a kaviarne s krásnymi vyhliadkami do okolia im umožnia vychutnať si atmosféru hradu a stráviť v ňom viac času než doteraz.

Pod hradom ich privíta objekt prvého kontaktu, kde sa bude nachádzať pokladnica, predajňa suvenírov, sociálne zariadenia a úschovňa bicyklov a batožín.

„Cykloturistov pribúda, treba ich prilákať na prehliadku, napríklad aj tým, že si budú môcť bezpečne odložiť bicykel,“ hovorí architekt. Cestu na hrad budú lemovať oddychové zóny s lavičkami, vyhliadky a pitné fontánky.

Najvýraznejšiu zmenu prinesie prekrytie piateho nádvoria. Predpokladá sa, že v minulosti bolo tiež istý čas prekryté, dnes by sa mali pod železnosklenenou konštrukciou konať komorné koncerty a umiestňovať výmenné expozície.

„Doteraz bola Krásna Hôrka so stálymi expozíciami kultúrna pamiatka na jednu návštevu. Zastrešením nádvoria by mal vzniknúť priestor na výstavy napríklad zo zbierkových predmetov z Krakova, Bratislavy, Budapešti, Prahy,“ hovorí Kucharovič. Uvažuje sa aj o výstavách moderného umenia a dizajnu.

Použitie súčasných materiálov v spojení s kultúrnou pamiatkou sa podľa architekta považuje na Slovensku stále za kontroverzné.

„Treba zdôrazňovať veci, ktoré majú skutočne historickú hodnotu a nevytvárať patvary,“ vysvetľuje. „Ak máme dverný otvor v kamennom portáli a nevieme, aké dvere tam pôvodne boli, nedáme vyrobiť potemkinovské vyrezávané dvere. Radšej použijem napríklad sklo a jednoznačne priznám, že je to vstup z 21. storočia. Ani Andrássy, keď hrad v 18. storočí rekonštruoval, nepostavil dolný hrad v gotickom štýle, v ktorom bol vybudovaný najstarší horný hrad.“

Mimochodom Andrássyovci financovali rekonštrukciu hradu aj začiatkom 19. storočia, keď po zásahu bleskom vyhorel. Od roku 1828 ho vedome transformovali na múzeum, kde zhromažďovali rodinné a umelecké vzácnosti, zbrane a doklady o minulosti hradu. Verejnosti ho sprístupnili približne od polovice 19. storočia.