Luisa a Miguel Desvernovci sú čarovný pár na pohľadanie – každé ráno spolu raňajkujú v madridskej kaviarni, majú dve malé deti, krásny dom a úspešný život. Kým Miguela jedného dňa nezavraždí na ulici pomätený bezdomovec.
Toto je štartovná čiara najnovšej knihy obľúbeného španielskeho autora Javiera Maríasa Zamilovanosti.
Smrť Miguela Desverna sa zdá nezmyselná, náhodná a nečakaná. Postupne sa ukáže, že nič z toho nie je pravda. Začína sa odvíjať priam detektívna zápletka. Pár postáv, prekvapení, trocha napätia. Záver si musí čitateľ – detektív, ale i čitateľ – psychológ, domyslieť. Marías totiž evidentne stavil na pozorného a trpezlivého čitateľa.
O smrti píše rád a poctivo
Rozprávačkou a hlavnou hrdinkou je redaktorka María Dolzová. S manželmi Desvernovcami sa najprv pozná len z videnia. Denne raňajkujú v tej istej kaviarni. Po Desvernovej smrti sa María zoznamuje s vdovou, a zároveň s dlhoročným rodinným známym Desvernovcov Díazom-Varelom. Začína si s ním milostnú pletku, ktorá je však jednostranná.
Díaz-Varela je totiž zamilovaný do smútiacej vdovy, ktorá zase vo svojom srdci zatiaľ nemá miesto pre nič iné, len pre svoj smútok. A tak čaká. Čaká Luisa, Díaz-Varela, María, ako aj čitateľ.
V knihe je vždy zaujímavé vnímať dej očami zainteresovaného hrdinu: María je hrdinka inteligentná a diferencovaná, ale predsa len zamilovaná. A to človeku občas komplikuje kontakt s realitou. Je potom na čitateľovi, aby si vytvoril čitateľský neutrál, aby si od rozprávačky Maríe vybudoval odstup, a to bez toho, aby ju prestal cítiť. Pretože všetky ostatné postavy vrátane sporného Díaza-Varelu spoznávame jej milujúcimi očami. Ona sama sa o to tiež pokúša.
Marías sa dostáva k svojim obľúbeným témam. V poslednom čase rád píše o smrti a treba uznať, že ju dokáže uchopiť originálne a poctivo. Na rozdiel od jeho poviedkovej knihy Keď som bol smrteľný je tu však smrť prítomná viac v rozhovoroch ako v deji, viac sa o nej filozofuje, ako žije. Čo by samo osebe nemusel byť problém, ak by sa tých úvah chytil samotný autor, ako to urobil napríklad Julian Barnes v knihe Žádný dôvod k obavám.
Postavy sú v tieni slov
Marías si však na svoje myšlienky prenajíma knižné postavy – hlavne Maríu a Díaza-Varelu. Ich rozhovory a úvahy v knihe prevažujú nad ich činmi, nad akciou, nad dejom. Čitateľ tak spoznáva postavy, literárne i reálne, skôr cez činy ako cez slová. Koniec koncov, tie sa ukážu aj v tejto knihe ako márne a klamné. Preto je ťažké priblížiť sa čo i len k hlavnej postave Maríi, nehovoriac o ďalších. Kniha má svetlé časti, zaujímavé úvahy, postavy sa však strácajú za množstvom slov, a to je škoda.
Marías je autor s nepochybne zaujímavými a originálnymi, priam provokačnými myšlienkami. O smrti, láske, ľudskej podstate, o tom, či je vôbec možné poznať pravdu a či je to dôležité. Čím sú však jeho myšlienky ťažšie, tým ťažkopádnejší je i dej, postavy už nie sú také šarmantné a strhujúce ako v jeho prvých knihách, deju chýba dynamika a sila.
Marías sa vo svojom najnovšom románe vydal na ťažkú cestu do miest, kam sa človek hocikedy nedostane. Kto chce ísť s ním, čaká ho náročný a občas i zdĺhavý výstup.
autorka je psychologička
Autor: Hana Ševčíková
