Zázrak, je to zázrak, zvyknú občas spontánne zvolať aj dospelí vzdelaní ľudia, keď sa prvýkrát na vlastné oči stretnú s jednoduchým javom, vďaka ktorému vzniká fotografický obraz.
Kúzla prirodzených zákonitostí priamočiareho šírenia svetla síce tvoria učivo druhého stupňa na základnej škole, ak sa však preberalo len v teoretickej rovine, hlboký zážitok z pochopenia a precitnutia sa takmer s určitosťou nedostavil. Dierkovú komoru treba vidieť a zažiť. Najlepšie vyrobiť vlastnými rukami. Je to jednoduché a zábavné.
Svetový deň dierkovej komory
Skvelá príležitosť sa naskytne už túto nedeľu. Tradične bude patriť akcii, ktorá umožňuje prepojiť vášnivých krotiteľov svetla a nadšencov dierkoviek z celého sveta.
Ktokoľvek a kdekoľvek na svete vytvorí počas 24. apríla fotografiu na dierkovú komoru a nahrá ju na oficiálnu stránku podujatia, stane sa súčasťou bláznivo výnimočnej oslavy celkom prirodzeného javu šírenia svetla, vďaka ktorému vzniká fotografia. Inštrukcií k výrobe camery obscury - čiže temnej komory - je aj na stránke podujatia dostatok, ale inšpirácií nájde záujemca aj inde na internete habadej.
Worldwide Pinhole Photography Day začal svoju tradíciu písať v roku 2001. Najprv iba skromne s takmer tristo účastníkmi z dvoch desiatok krajín. Ale už o rok to poskočilo na tisícku a na minulom ročníku sa zúčastnilo tritisíc štyristo päťdesiat svetlolapačov zo sedemdesiatich krajín. Medzi nimi napríklad aj mladý muž zo Slovenska, ktorý v Jahodnej odfotografoval akési rastlinky na dierkovú komoru, ktorú si poskladal z lega.
Pred dvoma rokmi si zasa účastníci workshopu počas pinhole dňa vyrobili dierkovky v Bratislave a odfotili na ne autoportréty a mestskú scénu z miesta, na ktorom vznikla aj prvá dochovaná fotografia z Bratislavy v roku 1839.
Minulý rok prispel za Slovensko k podujatiu Worldwide Photography Pinhole Day napríklad aj Tamás Csambal s rastlinným zátiším vytvoreným na fotopapier s vlastnoručne vyrobenou dierkovkou z lega. (zdroj: Tamás Csambal)
Veda aj umenie
Jav, na ktorom je založený aj princíp camery obscury, rozpoznal už Aristoteles v 4. storočí pred naším letopočtom. Pri pozorovaní zatmenia Slnka v tieni stromu si všimol, že svetlo, ktoré prechádza cez maličké dierky v listoch, premieta na zem jeho obrazce. Istotne čosi podobné pozorovali ľudia odpradávna, ibaže ktovie, čo si o tom mysleli. Možné je aj to, že pravekým kinom premietaným na stenu cez malý otvor kdesi v jaskyni sa už zabávali aj praľudia, len nám o tom nezanechali žiadne správy.
