Vlani bol Xavier Dolan v porote. Vravel, že tam zažil najľudskejšie diskusie, aké kedy o filme mal. Sú slobodné, nepolitické, sprevádzané smiechom aj plačom, len výnimočne nedorozumením a hnevom. Keď sa festival skončil, skonštatoval, že nepochopil, podľa akých pravidiel nakoniec s kolegami vybrali víťaza. Vraj, čistá záhada.
Tento rok je kanadský režisér pre zmenu v súťaži. V Cannes je už piatykrát a znovu trochu iný. Má síce len dvadsaťsedem rokov, no už cítiť, že dozrieva, lebo do svojho rozprávania púšťa vážnejší a dospelejší tón. Inak by nenakrútil film, ktorý sa volá Juste la fin du monde. Je to len koniec sveta.
Kedy to už povie?
Za predlohu si vzal divadelnú hru, ktorú Jean-Luc Lagarce napísal, keď mu v roku 1990 diagnostikovali AIDS. Mladý muž, spisovateľ a umelecká celebrita, sa v nej po dvanástich rokoch vracia za svojou mamou, bratom a sestrou, aby im povedal, že čoskoro zomrie. Je desať hodín ráno – povie im to na obed? Je obed – povie mi to o tretej? Už je podvečer – kedy bude čas?