Meno Françoisa Kollara nie je na Slovensku notoricky známe, hoci ide o špičkového reklamného a dokumentárneho fotografa 30. a 40. rokov, predstaviteľa Novej vecnosti pochádzajúceho zo Senca.
Kollar vyrastal v Plaveckom Štvrtku, po otcovi mal zdediť kariéru železničiara, na dráhe pár rokov aj pracoval. Podľa vlastných slov však raz pri ceste z Nových Zámkov jednoducho „zabudol“ vystúpiť v Bratislave a odviezol sa vlakom až do Paríža. S rodinou sa ani nerozlúčil, vďaka čomu naňho jeho otec na istý čas zanevrel, ako to opisuje v jemu venovanej monografii fotograf Ľubo Stacho.
Bolo to v lete 1924. Kollar mal vtedy dvadsať rokov a v duši fotografiu, ktorá ho nadchla už v detstve. Prvý fotoaparát dostal od matky v štrnástich, štúdio si zriadil v pivnici a začal fotografovať príbuzných a prírodu.