SME

Na Slovensku radšej píšeme, než čítame. Bez cien by sme sa v tom stratili

V pondelok sa odovzdáva Anasoft litera. Literárny vedec Peter Darovec preto hodnotí, ako vyzerá naša súčasná literatúra.

Peter Darovec (1970) je literárny vedec, na FF UK vedie kurzy zo slovenskej literatúry 20. storočia, literárnej kritiky a českej literatúry. Vydal niekoľko literárnovedných kníh, je spoluautorom príručiek o slovenských spisovateľoch a spoluzakladateľom a bývalým šéfredaktorom časopisu RAK. Popri pedagogickej práci sa venuje aj reklame, žije v Bratislave. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

O čom súčasníci najviac píšu?

„O sebe. To je základná téma dneška. Trendy písania o vlastnej životnej skúsenosti tu boli vždy, no dnes sú výraznejšie ako v minulosti. Literatúra chce mať autentický ráz, chce byť osobnou výpoveďou, pravdivou, hoci nejakým spôsobom štylizovanou. Od spôsobu tejto štylizácie a schopnosti rozprávať zaujímavým spôsobom potom závisí kvalita literatúry. Lebo samotný ľudský osud nie je z literárneho hľadiska až taký zaujímavý. Je to až spôsob, akým sa uchopí.“

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Kedy budeme o súčasnom autorovi vedieť povedať, že je rovnaký klasik ako Mňačko či Tatarka?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Možno vtedy, keď ten autor nejakým spôsobom reprezentuje svoju éru. Väčšinou však dobe, v ktorej žijeme, nerozumieme, a preto sa to dá povedať až s odstupom času. Ten odstup však nemusí byť veľmi dlhý. Jedným takým autorom nedávnej minulosti, alebo ak chcete rozšírenej súčasnosti, bol Peter Pišťanek.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Veľa ľudí, ktorí sa zaoberajú literatúrou, sa zhodne na tom, že práve on reprezentuje 90. roky, takže ak chceme používať termín klasik, on by ním pre toto obdobie mohol byť. Najlepšie vystihol životný pocit tých rokov, podobne, ako ho v inom období reprezentoval napríklad Dominik Tatarka.“

Takže až o desať, dvadsať rokov budeme vedieť, či je niekto zo súčasníkov lepší ako minulí klasici?

„Reprezentantom svojej doby nemusí byť nutne ten najlepší – ak niečo také vôbec v umení existuje. Niekedy práve tí najlepší bývajú príliš čudní na to, aby sme im porozumeli v najhlbšej podobe a tí, čo sú všeobecne akceptovateľnejší a zrozumiteľnejší, bývajú pre nás viac klasikmi. Napokon, často príliš nerozumieme ani im. Stačí nám, že vieme o ich soche na námestí.“

Ako by sa dala charakterizovať súčasná generácia slovenských autorov?

„Myslím, že jej jediným spoločným rysom je to, že žiadny spoločný rys nemá. Všetci autori aj autorky si dávajú priam až programovo pozor, aby neboli súčasťou nijakej generácie. Je tu ešte stále veľmi silná časť autorov, ktorých poetika vyrastá zo šesťdesiatych rokov minulého storočia, typickým príkladom je niekoľkonásobný víťaz Anasoft litery Pavel Vilikovský.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4AQZ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu