Keď človek počuje meno Auguste Rodin, predstaví si veľké sochy a pôsobivé štúdie ľudských tiel. To prvé však na bratislavskej výstave diel toho francúzskeho umelca nenájde; to druhé áno.
Expozícia v najmenšej miestnosti Pálffyho paláca predstavuje komorný výber diel z Múzea výtvarného umenia v Aix-les-Bains, ktoré nesie meno zberateľa, Dr. Jeana Faura. Ten odkázal celú svoju zbierku impresionistických malieb a dobových plastík impresionizmu mestu Aix-les-Bains s povinnosťou vystaviť ju v múzeu. K tomu došlo v roku 1948, keď sa podarilo záväzok splniť a zbierku umiestnili do veľkej vily.
Jeho dedičstvo zahŕňa okrem 200 malieb aj veľké množstvo diel Augusta Rodina (1840 - 1917). Predstavuje zároveň druhú najväčšiu francúzsku kolekciu umelcových diel pozostávajúcu z 34 plastík, trinástich akvarelovaných kresieb a dvanástich litografií podľa umelcových návrhov.
Z diela Augusta Rodina. (zdroj: GMB)
V GMB možno vidieť výber práve z tejto komornej kolekcie grafických diel plus dve menšie sochárske štúdie. Medzi dvadsiatimi štyrmi nesochárskymi dielami sú litografie, akvarelované kresby aj akvarely s jednotnou témou – nahým ženským telom.
Akvarelované kresby vytvoril Auguste Rodin skoro výlučne v rokoch 1899 až 1915 – na sklonku života. Celý život mal slabosť pre ženy (okrem dlhoročnej družky Rose Beuretovej, s ktorou mal aj syna, mal napríklad niekoľkoročný tvorivo-milenecký pomer s Camille Claudelovou. V neskorších rokoch ho azda ešte viac priťahovalo ženské telo, a to hlavne telá pružných, oproti nemu mladistvých modeliek. Grafické štúdie týchto ženských modelov nazhromaždil zrejme v tisícoch.
Na svoju dobu sú to diela odvážne, možno až prekvapivé. Žiadnu zo skíc v Pálffyho paláci pritom nemožno považovať za vulgárnu, obscénnu, prehnanú či urážajúcu; naopak, sú to všetko jemné vyznania, prakticky jednotnej farebnosti a estetiky, ktoré aj neznalcom umenia prezrádzajú čisté Rodinovo nadšenie, jeho vkus a snahu o bizarné polohy modeliek, ktoré mali zachytávať plastickosť a dojem hĺbky.
Auguste Rodine mal v živote žien viac než dosť. (zdroj: GMB)
(zdroj: GMB)Rodin potom využíval svoje skice buď pri tvorbe budúcich plastík, alebo častejšie ako predlohu na prepracovanejšiu kresbu, ktorú často zvýraznil drobnými ťahmi štetca s nánosom farby.
Portfólio dvanástich litografií vzniklo v roku 1915 v Paríži v Clotovom ateliéri, priamo podľa akvarelovaných kresieb, ktoré vytvoril Rodin, a sú teda považované za „vytvorené podľa“ Rodina. Francúz osobne kontroloval a revidoval prácu, ktorú vykonávali jeho asistenti - napríklad takí, ako až do roku 1892 bola Camille Claudelová, ale aj Bourdelle, Maillol či Pompon.
Dve menšie plastiky vystavované spolu s grafickými dielami dávajú len slabú predstavu o Rodinovom ateliéri či jeho celom diele. Bol to priekopník moderného sochárstva, jeho meno rezonuje aj mimo okruhu znalcov výtvarného umenia, a bol prvý, kto trojrozmerne skonkretizoval koncepty ako láska, šialenstvo, ľudská bytosť v rozpuku alebo v dobe úpadku.
K výstave vydali útly slovensko-francúzsky dvojjazyčný katalóg.
