Neviem, ako sa volá hlavný hrdina, ktorý potajomky fajčí trávu v budove, kde sa píše americká história. Jeho súdny proces sa dostal pred Najvyšší súd pod označením „Ja verzus Spojené štáty americké“. Milenka ho oslovuje Bonbón. Tento bezmenný cukríček je obžalovaný, že si zotročil starého černošského herca menom Hominy Jenkins a tiež, že sa pokúsil o opätovné zavedenie rasovej segregácie vo svojom rodnom meste Dickens.
Kniha The Sellout - Zapredanec- práve získala prestížnu cenu Man Booker Prize. Paul Beatty, prvý Maeričan, ktorý dostal takú poctu, ju napísal tak, že je nehorázne vtipná, politicky absolútne nekorektná a v čase, keď často dochádza k policajnej streľbe na černochov, smutne aktuálna. Podáva obraz o „postrasistickom“ svete plnom verbálnej politickej korektnosti a starých stereotypov správania.
Slovo neger nezmizlo z každodennej komunikácie. Černosi sa ním veselo oslovujú navzájom, rasisti im tak ešte radostnejšie nadávajú, tí korektní používajú variant slovo N (N-word).
Autor, ktorý sa nebojí byť úprimný
Túto knihu mohol napísať len Afroameričan, presne tak ako len Joseph Heller mohol napísať knihu Gold nad zlato. Knihu, ktorá kope do ľadvín nejakú komunitu, rasu, subkultúru, smie napísať len jej člen, pretože iba on sa vyhne okamžitému spoločenskému odsúdeniu a má úplnú výrazovú voľnosť.
The Sellout - Zapredanec.Ak by žarty o veľkosti pohlavných údov, kriminalite, mizernom rape, patologickom kradnutí, záľube vo veľmi sladkom či veľmi slanom jedle napísal beloch, navždy by sa odpísal. Kritikovi z vlastných radov akurát hrozí, že ho komunita za prílišnú otvorenosť vylúči, ale Paul Beatty sa nebojí byť úprimný.
