Pamätáte si ešte na svoju prvú dabingovú rolu?
S dabingom som začínala ešte na konzervatóriu. Celú triedu pozvali na kasting do štúdia Atiz. Práve zúrilo obdobie kolumbijských a venezuelských telenoviel. Na jednej strane bolo hneď veľa práce, o kvalite sa však veľmi hovoriť nedalo. Ale, našťastie, dnes už telenovely robiť nemusím.
Najčastejšie dabujete známe hollywoodske herečky Reese Whiterspoonovú, Scarlett Johanssonovú či Elizabeth Banksovú. Cítite záväzok či zodpovednosť za celkový výsledok?
Určite, dnes veľa dobrého v televízii nie je a keď sa nejaký nový a dobrý film objaví, diváci si ho radi pozrú. Naposledy som dabovala tieto herečky vo filmoch Kapitán Amerika, Hobit či Hry o život. Niekedy mám pocit, že režiséri mi často vyberajú podobné typy.
Majú takéto veľké hviezdy nejaké rečové chyby?
Ak aj áno, vo veľkých hollywoodskych filmoch to vedia dobre skryť. Tie, ktoré dabujem ja, sa mi zdajú také dokonalé, až sa tomu čudujem.
Myslíte, že dabing môže niekedy filmu aj pomôcť?
Samozrejme, pozdvihnúť sa vždy dá, ale rovnako sa môže stať aj opak. Je prirodzené, že sa vždy snažíme byť ešte lepší ako originál. Kedysi sme takto súperili s českými kolegami, no dovolím si povedať, že teraz sa Česi veľmi zhoršili. Náš dabing je už na lepšej úrovni, veľmi sme sa za pár rokov posunuli. Česi majú iný spôsob, uzatvorenú skupinu niekoľkých ľudí, ktorí sa stále točia dokola, to znamená, že sú vyčerpaní a majú toho plné zuby. Nerobia sa už zrejme ani výberové kastingy.
S Petrom Rúfusom a Jurajom Kemkom pri dabovaní filmu Kapitán Amerika: Zimný vojak. V nedeľu 27. 11. (20.30, PLUS) ju môžeme počuť vo filme 127 hodín, kde nadabovala herečku Kate Mara. (zdroj: Archív A.K.)Veľa ľudí dnes uprednostňuje filmy v pôvodnom znení s titulkami. Má dabing ešte taký význam ako kedysi?
Mal by mať. Keby sa, nedajbože, raz stalo, že v televízii už nepôjde iný film ako s titulkami, myslím, že by sa z nej vytratilo to naše, slovenské. Jazyk by sme si mali chrániť aj týmto spôsobom.
Mnohých dabingových hercov pred pár rokmi znechutilo, keď im rapídne znižovali honoráre, veľa z nich sa podpísalo pod spoločné vyhlásenie, že s tým nesúhlasia. Boli ste vtedy zaangažovaná aj vy?
Áno, ale odvtedy už bolo zopár ďalších káuz. Skúšajú to na nás všelijako. Vraj ak nepristúpime na ich podmienky, príde to robiť hocikto iný. Aká by však bola kvalita, je otázne. Našťastie, stále je zopár hercov, ktorí si cenu držia a snažia sa robiť si prácu poctivo.
Ako vyzerá dabingový proces?
Začínajú prekladatelia, editori textov a dramaturg. Jedna časť seriálu, podľa toho, koľko je v nej dialógov, sa dá preložiť aj za noc, väčší dvojhodinový film trvá aj celý týždeň. Keď prídeme do štúdia my herci, máme už k dispozícii upravený scenár, režisér nám priblíži charakter postavy a aj to, ako sa bude počas deja vyvíjať. Čo je paradox, veľakrát ani nevieme, ako sa film skončí. Nedabuje sa totiž kontinuálne, niekedy sa začne aj v strede a skáče sa v rámci filmu na rôzne strany. Z uplakanej scény rovno do radostnej. Do slúchadiel nám ide originálny zvuk, je úplne jedno, v akom jazyku, zároveň sledujeme dej na obrazovke a do toho je ideálne zapamätať si čo najrýchlejšie dopredu aspoň niekoľko viet, aby mohol herec ešte vychytať aj všelijaké pazvuky. Ja som v tomto puntičkárka, všímam si, že podobné detaily ako mľasknutie či prirodzený nádych vo filmoch často chýbajú. Dôležité je byť rýchly, pohotový a maximálne sústredený.
Takže aj dabing podlieha rýchlemu životnému tempu?
Áno, sú týždne, keď som v štúdiu každý deň a robím dva aj tri filmy za deň. Niekedy dostali herci film na videokazetách, aby si ho stihli pozrieť a pripraviť sa na svoju rolu, dnes to tak už nikto nerobí. Našťastie v niektorých štúdiách stále dbajú na to, aby bola odvedená kvalitná práca. Čo sa týka hlavných postáv, celý film sa stihne nahovoriť aj za deň, kým sa však všetky zvuky zmiešajú, trvá to asi týždeň.
