Z hráča vedomostnej súťaže, ktorý suverénne vyhral tridsaťtri kôl, je televízna senzácia. Za desať rokov vysielania relácie sa to ešte nikomu nepodarilo.
Súvisia vaše vedomosti s vašou profesiou učiteľa?
Myslím, že nie. Odkedy vnímam svet, takto fungujem. Čo som okolo seba počul a videl, snažil som sa udržať v mysli. Dlho som si neuvedomoval žiadnu extrémnu priepasť medzi mnou a ostatnými.
Okolie si ju uvedomovalo?
Áno, pretože až od iných ľudí som sa dozvedel, že zapamätávanie si vecí je u mňa komplexnejšie než u iných. Ako dieťa som si myslel, že sme na tom všetci podobne. Možno je to genetická výbava, dobrá biochémia, ktovie. Ale, prirodzene, pamätám si najmä veci, ktoré ma bavia. Tie, ku ktorým mám odpor, mi do hlavy lezú ťažko. A hlavne, myslím, že základom je počúvanie a pozorovanie. Na to sa v mojej rodine kládol veľký význam, čo sa výrazne odrážalo i vo vzťahoch.
Má význam v dnešnej ére internetu nosiť v hlave toľko encyklopedických vedomostí?
Iste nie taký ako kedysi, ale ľudský faktor je cenný v tom, že sme ešte stále schopní informácie prepájať tvorivejšie a spontánnejšie ako technológie. Človek má skúsenosti a svoj životný údel, stroj ho skrátka nemá.
Akým spôsobom si zapamätávate veci?
