Minimálne jeden z dôvodov, prečo spisovateľ Peter Balko tak často píše o Lučenci, je jasný: s týmto mestom geografickom centre banskobystrického kraja je spriaznený už od narodenia. Ako silné je jeho puto, zistil, až keď odtiaľ ako študent odišiel žiť do Bratislavy. Históriu a príbeh tohto historického strediska Novohradu napokon opísal vo svojom románovom debute Vtedy v Lošonci. Ale ešte predtým založil v Lučenci literárny festival. Volá sa Medzihmla a jeho ôsmy ročník prebieha tento víkend.
„Každé mesto má svoj príbeh. Mne ho priblížilo rozprávanie starých rodičov, neskôr som sa k informáciám začal prehrabávať v archívoch,“ hovorí pre SME Peter Balko. Postupne spoznal Lučenec ako voľakedajšiu dopravnú križovatku, ale aj ako viacjazyčné multikultúrne mesto a rodisko skvelej spisovateľskej legendy Boženy Slančíkovej Timravy.
Svoj význam zohral Lučenec najmä za prvej republiky, volali ho dokonca malá Pešť. Žilo sa v ňom bohatým životom, výrazný vplyv naň mala židovská komunita. Hovorilo sa v ňom maďarsky, nemecky aj slovensky, jeho vychýrené malé módne butiky a príjemné kaviarne navštevovali bohatí mešťania zo širokého okolia.
Na kultúrnej mape
Po druhej svetovej vojne sa všetko zmenilo – časť historických budov bola zničená, zo židovskej obce ostalo sotva desať percent, zo synagógy sa stal sklad hnojív a kultúrny život mesta začal upadať. „Komunizmus túto apokalypsu dokonale živil a po roku 1989 sa tento úpadok ešte zavŕšil. Lučenec sa stal provinčným malomestom, akoby mimo mapy,“ pripomína Balko.
Zvláštna atmosféra južnoslovenskej ospalosti pridelila Lučencu status, ktorý v tom období neminul mnohé slovenské mestá, kde sa šírila nezamestnanosť, čoraz viac ľudí odchádzalo za hranice a už sa nevracalo.
„Tomuto problému súčasná ani predchádzajúca vláda nikdy nevenovali dostatočnú pozornosť,“ vraví Balko. „S kamarátom Romanom Priškom sme si povedali, že je čas vrátiť Lučencu dôstojné postavenie na kultúrno-spoločenskej mape, kam rozhodne patrí.“
Skvelé bolo, že napriek zlým vplyvom moci mali na čo nadviazať. Už začiatkom 90. rokov sa v Lučenci začali schádzať umelecky a kultúrne činné osobnosti z Československa aj spoza hraníc najmä vďaka novovzniknutému antikvariátu a kníhkupectvu Phoenix.
„Niekoľkokrát zmenil miesto, zažil odvtedy rôzne vzlety a pády, ale vždy sa pozviechal a stále funguje. Bola to dobrá motivácia, kde sa odraziť,“ vraví spisovateľ o vzniku literárneho, neskôr multižánrového festivalu.
Z vlaňajšieho ročníka festivalu Medzihmla. (zdroj: FOTO - KATARÍNA ACÉL)Platiaci diváci - malý zázrak
Druhý dôvod, prečo ho zorganizovať, bol veľmi pragmatický: kreatívni ľudia sa chceli prezentovať pred domácim publikom. Prvý ročník sa vymyslel v krčme a prebehol pár dní pred Vianocami síce v doslova punkových podmienkach, no prišla stovka ľudí, čo bol v meste jasný signál pokračovať ďalej.
„Žiadne podujatie, ktoré by prinášalo súčasnú slovenskú literatúru, v okolí nebolo. Každým rokom sme zvyšovali latku a dávali si čoraz náročnejšie organizátorské výzvy. Ukazuje sa, že ľudia na to dobre reagujú. Vlaňajšia účasť 160 platiacich divákov je malý zázrak.“
V sobotu a nedeľu teda smeruje do Lučenca zhruba desiatka spisovateľov, medzi nimi Balla, Zuska Kepplová, Marek Vadas, Veronika Šikulová a ďalší. Zahrá kapela The Ills, s divadlom pricestujú Debris Company s tanečníkmi a choreografmi Jozefom Vlkom a Stanislavou Vlčekovou.
Predstavia sa prestížne vydavateľstvá, výtvarníčka Ilona Németh či ilustrátorka Daniela Olejníková. Verejne diskutovať sa bude na tému zabúdanie. „V týchto končinách forma diskusie nemá veľkú popularitu,“ uzatvára Peter Balko. "Je čoraz dôležitejšie hovoriť nahlas o tom, čo nás štve.“
