Svoj debutový román Analfabet ste písali desať rokov. Prečo tak dlho?
Začal som pred desiatimi rokmi a písal som ho s prestojmi, lebo popritom som musel pracovať a navyše som žil v zahraničí, takže som musel robiť o to viac a ešte som aj chodil do školy, písal som dizertáciu. Nikdy som si nedokázal vytvoriť taký priestor a mať toľko času, aby som sa mohol písaniu venovať naplno.
Aké dlhé ste mali prestoje?
Aj dva-tri roky.
Vždy ste jednu kapitolu napísali naraz?
Áno, presne tak. Písal som nárazovo.
Kedy ste sa rozhodli, že sa stanete spisovateľom?
To je moje najstaršie profesijné rozhodnutie. Rozhodol som sa na gymnáziu.
Hlavná postava má vaše meno. Je to mladý muž z Bratislavy, z Kramárov, volá sa Michal. Je to o vás?
Každý autor alebo autorka vo svojom diele nevyhnutne o sebe niečo prezradia. Ťažko povedať koľko, lebo nie vždy to máme pod kontrolou, nie vždy sa nám podarí udržať v tajnosti to, čo by sme v tajnosti udržať mali. Mám pocit, že v mojej knihe je to tak primerane.
Máte pocit, že vás ľudia lepšie spoznajú?
Asi áno.
Sú tam pasáže, ktoré vyznievajú autenticky. Akú máte spätnú väzbu?
Takmer žiadnu.
Stretla som sa s názorom, že vo vašej knihe je veľa vulgarizmov, niekoho zas vyrušujú časté pornografické odbočky. Čo k tomu môžete povedať?
Neviem, či v 21. storočí riešiť pornografiu a vulgarizmy v literatúre má zmysel. Keď to niektorým ľuďom prekáža, nech to nečítajú. Vulgarizmy sú súčasťou nášho života, ak sú funkčné, sú úplne v poriadku. Po všetkých Arthuroch Milleroch, Bukowských, ľuďoch, na ktorých stojíme, je pre mňa už zbytočné hovoriť o pornografii v literatúre.
Kniha je veľmi vtipná, no niekoho vyrušuje, keď je tam vulgarizmov a pornografie veľa.
Nie je tam toho tak veľa.
Každú chvíľu má niekto erekciu.
Ale ľudia majú v životoch takmer stále erekciu. Literatúra nemá maskovať veci, a ja vidím, aj vo svojom okolí, koľko sa ľudia sexom zaoberajú. Mne sa zdá, že je to úplne bežná vec.
Skúste o sebe prezradiť niečo, čo ste v knihe neprezradili. Aké ste boli dieťa?
Vyrastal som na Kramároch. Mám stále mentalitu bratislavského sídliskového dieťaťa, ktoré sa jedného dňa vybralo dole do mesta - lebo z Kramárov sa chodilo do mesta dole - a už tam ostalo.
Myslíte to obrazne?
Áno. Najprv som mesto vždy pozoroval z diaľky, z kopca, z Koliby, a potom som v ňom začal žiť.
Boli ste hyperaktívne dieťa alebo skôr poslušné?
Myslím si, že som bol poslušný. No robil som aj zle.
Čiže dobrý alebo zlý chlapec?
Dobrý chlapec som asi úplne nebol, aj som sa s chalanmi bíjaval, býval som tiež zúrivý. Hral som hokejbalové ligy a vždy som mal pocit, že neprávosť sa deje práve tomu tímu, kde hrám. Raz som dokonca napadol rozhodcu, za čo sme prehrali kontumačne a ja som mal zákaz na ďalšie dva alebo tri zápasy. Ale dobre som spoluhráčom ohýbal hokejky na radiátore. Predávali sa rovné a bolo ich treba ohnúť, aby si s nimi mohol dobre hrať. Mal som na to grif.
Pôsobíte dojmom veľmi vzdelaného človeka. Čítali ste veľa už v detstve?
Veľmi veľa som čítaval. Oveľa viac ako teraz. Celé detstvo a ranú mladosť som prečítal, lebo ma to bavilo. Rodičia ma k tomu viedli, no nemuseli ma mimoriadne huckať. Na Vianoce, keď vrcholila moja posadnutosť knihami, som dostal 29 knižiek.
Vaši rodičia sú novinári, tiež píšu knihy. Máte dobrý vzťah?
Mám šťastie, že moji rodičia - okrem toho, že ich milujem ako svojich rodičov - sú aj moji kamoši. Vždy takí boli, nikdy sa nezmenili, zachovali si tú divnú hipisácku mentalitu, stále sa zaujímajú aj o mladých ľudí, o nové veci, nehrajú sa na mudrlantov, čo všetko videli a zažili, ktorým mladší ľudia už nemajú čo povedať. Naopak, veľmi sledujú všetko, čo sa deje, a tešia sa z novej hudby a z nových kníh či z novej architektúry. A to je super.
Študovali ste vo Francúzsku. Bolo to aj preto, že ste chodili do francúzskeho gymnázia na Metodovej?
Francúzske gymnázium sa z neho stalo až po mojom odchode. Francúzska trieda tam síce bola, ale ja som chodil do anglickej. Po Metodke som študoval klasickú filológiu na Univerzite Komenského. Mal som gréčtinu, latinčinu, angličtinu, kombinácia jazyky, literatúra a civilizácia. Po dvoch rokoch som prešiel na teologickú fakultu v Bratislave.
Vedeli ste však už vtedy dobre po francúzsky?
Po francúzsky som nevedel ani slovo. Učil som sa za pochodu.
A naučili ste sa až tak dobre, že ste zvládli vo Francúzsku študovať na vysokej škole?
Nemal som na výber. Prišiel som v septembri a v januári som mal prvé skúšky. Za sebou som mal iba desaťdňový intenzívny kurz na Francúzskom inštitúte v Bratislave.
Prečo ste sa rozhodli pre teológiu?
