Milana Adamčiaka sme spolu s Petrom Machajdíkom prvýkrát stretli v roku 1987 na odporúčanie Ladislava Snopka. Postupné spoznávanie viedlo k spoločným koncertom v Transmusic comp a založeniu Spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu. Začiatky 90. rokov poznamenala Milanova dynamická všadeprítomnosť. Veľmi si cenil, že mohol dramaturgicky pripraviť sprievodný umelecký program a výstavu Interrooms na konferencii Východ – Západ v Bardejovských kúpeľoch.
Približne od polovice deväťdesiatych rokov sa vzďaľoval Bratislave, odchádzal na dlhé mesiace na Spiš a do Ružomberka. Jeho diela sa objavovali na významných reprezentatívnych výstavách.
S kolegom Jozefom Cseresom sme dávali jeho diela na výstavy, ktoré sme organizovali v Nitre, Žiline či Bratislave. V rokoch 2000 a 2001 zažil prvé ocenenie svojej tvorby, keď galérie v Nitre, Žiline a Bratislave mu usporiadali samostatné výstavy.
Niekdajší solitér
Natrvalo metropolu opustil v roku 2005, usadil sa v Podhorí a neskôr v Banskej Belej pri Banskej Štiavnici. V tom čase začal vznikať aj filmový projekt Opak je pravdou o jeho tvorbe a živote. Na jeho základe neskôr vznikol dokument Muzikológ tvorca, ktorý spolu s dokumentom Samuela Ivašku Sympózium dňa tvoria filmovú spomienku na Milana.
V roku 2001 sme chceli s Milanom pripraviť útlu zbierku jeho experimentálnej poézie. Nakoniec vyšla až o 10 rokov neskôr, v dvoch zväzkoch. Tretiu knihu sme venovali grafickým partitúram a notáciám. Štvrtá kniha vyšla na jeseň a predstavila jeho koncepty, akcie, performancie a výstavné aktivity.
V posledných rokoch vníma verejnosť slovenských neoavantgardných umelcov zo 60. rokov oveľa výraznejšie ako v minulosti. V tomto kontexte sa dostáva pozornosti aj Milanovi Adamčiakovi, ktorý bol pri dôležitých podujatiach tej doby. Jeho spolupracovníci a žiaci z prelomových rokov 1980/1990 svojimi súčasnými aktivitami sprítomňujú osobu a dielo niekdajšieho solitéra.
Po takmer dvadsiatich rokoch dochádza k obnoveniu koncertov Transmusic comp., mladí hudobníci koncertne realizujú jeho grafické partitúry, hudobno-divadelné projekty a inštrukcie a svoje skladby vydávajú na cédečkách.
Fluxus a osobné čaro
Adamčiak sa v poslednej dobe intenzívne zúčastňoval na tvorivých pobytoch a workshopoch s mladými výtvarnými umelcami. Svojou experimentálnou poéziou zo šesťdesiatych rokov rezonoval u mladých literátov, najmä po knižnom zverejnení jeho diela.
Jeho dielo sa v poslednom období prinavracia do pozornosti hlavne na poli interpretácie súčasnej hudby. Jeho tvorba, priamo ovplyvnená hnutím Fluxus a neskôr aj konceptom, má dnes svojich obdivovateľov aj vďaka osobným stretnutiam. Jeho výrečnosť, komunikatívnosť, šarm a nadhľad, človečenstvo zanechávalo u ľudí stopu.
Pri práci na poslednej knihe sme si spoločne spomenuli na jednu príhodu. V roku 1992 dostal ponuku usporiadať svoju samostatnú výstavu v Slovenskej národnej galérii. Boli sme spolu v Prahe na konferencii o Johnovi Cageovi. Po Milanovej prednáške sme sa zhovárali s riaditeľom vydavateľstva Edition Peters, ktoré vydáva partitúry Johna Cagea.
V priebehu rozhovoru sa Milan rozhodol prenechať svoj výstavný termín v SNG a ponúkol mu usporiadať výstavu partitúr Johna Cagea, citujúc jeho slová: nemôžeme urobiť pre seba nič, kým sme neurobili aspoň niečo pre svojho učiteľa.
Autor je výtvarník a performer
Milan Adamčiak: Spoveď (1969) (zdroj: FOTO - ARCHÍV M.M.)Milan Adamčiak
Narodil sa v Ružomberku. Na Konzervatóriu v Žiline študoval hru na violončelo, neskôr na Univerzite Komenského v Bratislave muzikológiu. V rokoch 1971 – 1991 pôsobil v Umenovednom ústave Slovenskej akadémie vied ako muzikológ. Profesionálne sa venoval semiotike vzťahu hudby a výtvarného umenia. Popri kariére muzikológa mal vlastný autorský interdisciplinárny program.
Od polovice šesťdesiatych rokov tvoril experimentálnu, vizuálnu a konkrétnu poéziu, hudobné projekty, grafické partitúry neskôr elektroakustické kompozície, ale aj animované filmy pre deti. Bol autorom množstva zvukových objektov, ktoré používal ako zvukové zdroje pre svoje hudobné koláže.
Inicioval založenie hudobno-divadelného kolektívu Transmusic comp. (1989) a Spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu (1990). Dramaturgicky pripravil Festival intermediálnej tvorby (1991). V posledných dvoch dekádach nechýbal na významných výstavných projektoch.
V košickom vydavateľstve Dive buki v Košiciach mu v spolupráci s Michalom Murínom vyšli zväzky Archív I, Archív II, Archív III. a Archív IV.
Jeho intermediálna tvorba osciluje medzi konceptom, textom, experimentálnou a improvizovanou hudbou, inštaláciou a zvukovou performanciou. Slovenská národná galéria pripravuje na marec jeho samostatnú výstavu.
Autor: Michal Murin
