SME

Historik: Slovenčina či maďarčina, bolo nám to ganz egal

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

Jozef Tancer (1975) germanista a historik, pôsobí na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa dejinami periodickej tlače, cestopisnou literatúrou, otázkami viacjazyčnosti a výskumom nemeckého jazyka a kultúry na Slovensku. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Keď sa im narodil prvý syn, germanista JOZEF TANCER s manželkou si povedali, že ho budú vychovávať dvojjazyčne, slovensko-nemecky. Tak sa jeho dlhodobý vedecký záujem o viacjazyčnosť, ktorá je historickým fenoménom a typickou črtou Bratislavy i mnohých stredoeurópskych miest, prepojil so súkromným. Vtedy sa rozhodol, že sa začne pýtať ľudí, ktorí vyrástli v starej Bratislave, ako to bolo v ich rodinách.

S koľkými ľuďmi ste sa rozprávali, keď ste pripravovali knihu?

"Približne so sedemdesiatimi, vzniklo viac ako sto rozhovorov. Najprv som sa s nimi stretával v Bratislave, ale neskôr som za nimi vycestoval aj do zahraničia, pretože ma zaujímalo, čo sa stalo s ich viacjazyčnosťou po tom, ako emigrovali. Bol som vo Viedni, v Nemecku, Anglicku, USA a v Argentíne, ale zároveň som sa rozprával s ľuďmi, ktorí dnes žijú v Izraeli.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niektoré rozhovory som robil aj cez Skype alebo úplne klasicky cez telefón."

Aké obdobie vás zaujímalo?

"Najstarší z respondentov sa narodil v roku 1916 a najmladší v 1933. Ťažisko ich rozprávania teda bolo v medzivojnovom a povojnovom období, v ich detstve a ranej mladosti. To sú etapy, ktoré ich formovali.

Po vojne často opustili Československo, mnohí z nich prestali rozprávať jazykmi, ktorými rozprávali v detstve a prispôsobili sa. Začali hovoriť po slovensky, ale mnohí z nich si udržali nemčinu aj maďarčinu.

Zaujímala ma otázka, prečo po vojne zrazu nemčina a maďarčina zmizla, hoci časť Nemcov a Maďarov a ľudí, ktorí tieto jazyky ovládali, tu zostala.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

To znamená, že sa nedá povedať, že ľudia prestali rozprávať po nemecky, pretože Nemcov vysídlili. Pretože niektorí zostali, čiže zároveň sa nedá ani veľmi jednoznačne povedať, že sa v Bratislave prestalo rozprávať po nemecky, pretože sa nesmelo rozprávať po nemecky. V rodinách to nikto nekontroloval.

Takže rozhodnutie, prečo niekto prestane používať nejaký jazyk alebo sa ho snaží zachovať, je omnoho komplikovanejšie."

Prečo sa teda v Bratislave prestalo rozprávať viacjazyčne?

"Vždy sa treba pozrieť na konkrétne prípady. Niekto prestal používať jazyk, pretože sa bál, že bude vystavený perzekúciám, prípadne už zažil nejakú nepríjemnú situáciu. Niekto prestal rozprávať po nemecky alebo po maďarsky, pretože už pred druhou svetovou vojnou vedel veľmi dobre po slovensky a nerobilo mu problém prejsť na slovenčinu.

Najmä v takých prípadoch, kde identita človeka nebola viazaná na nemčinu alebo maďarčinu. Ak sa títo ľudia jednoducho chápali ako Bratislavčania a mali lokálnu identitu, stať sa dominantne slovenskými pre nich nebola až taká veľká zmena.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Jazyk sa uchoval v takých prípadoch, kde bola identita človeka priamo previazaná na jazyk. Čiže v rodinách, kde platilo, že sme Maďari, pretože rozprávame po maďarsky, alebo sme Nemci, lebo rozprávame po nemecky."

Zohralo úlohu aj niečo konkrétnejšie?

"Veľmi dôležitá bola prítomnosť starých rodičov. Viacerí mi v rozhovoroch potvrdili, že sa nenaučili po nemecky či po maďarsky priamo od rodičov, ale od starej mamy, ktorá s nimi bývala, alebo od starých rodičov, ktorí ich vychovávali.

Napríklad pani Hrankovičová hovorí, že do práce chodila na šiestu a vracala sa z nej o piatej večer. Keď prišla domov, bola rada, že deti nadirigovala, čo majú robiť, aspoň po slovensky. Nemala čas rozprávať sa s nimi ešte v cudzích jazykoch. Takáto prozaická vec, mať čas, hrala dôležitú úlohu, či sa jazyk uchoval, alebo neuchoval."

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Boli v Bratislave tlaky, aby sa tu rozprávalo po slovensky?

"Áno. Hneď po vojne začala prebiehať veľmi výrazná asimilácia smerom k slovenčine. V tom období Nemci a Maďari neboli znázorňovaní inak ako zradcovia, kolaboranti a nepriatelia.

To sa automaticky prenášalo aj na ich jazyk. Nemčina a maďarčina získali takú zlú povesť, že ten, kto sa nechcel v očiach verejnosti dostať do problémov a nechcel byť spájaný s kolaborantmi, začal rozprávať po slovensky. Na konci knihy sú dve kapitoly o strate jazyka, ktoré sa presne tejto téme venujú."

V akých jazykoch ste rozhovory viedli?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4TJF na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu