Vyštudoval stomatológiu v Damasku. Pracoval ako zubár a novinár, publikoval vo významných arabských denníkoch. V roku 2013 sa s rodinou presťahoval do Mauretánie a neskôr do Libanonu, kde robil stomatologickú prax pre Sýrčanov na úteku, potom napísal román Abu Jürgen o priateľstve nemeckého diplomata a muža na úteku.
A teraz je sýrsky spisovateľ Assaf Al Assaf hosťom bratislavského festivalu Fjúžn. V stredu 26. apríla vystúpi na raňajkách s knihou v Goetheho inštitúte.
Vaším hlavným publikačným priestorom sa nestali tlačené noviny, ale sociálne siete. Prečo?
„Milujem facebook. Žijem a píšem prostredníctvom facebooku a niekedy sa v ňom celkom strácam. Nepreháňam, je to pravda. Môj hlas sotva nájdete inde. Sýrska revolúcia a facebook sa spojili v jedno. Neviem, či to bol zásah zhora alebo náhoda, ale to spojenie sa ukázalo veľmi dôležité.“
Ako to ovplyvnilo váš štýl?
„Priviedlo ma to k písaniu, ktoré okamžite mieri do jadra príbehu. Našiel som svoj hlas. Keď v Sýrii vypukla občianska revolúcia, sociálne siete boli jedinou platformou bez cenzúry a patriarchálnej moci. Jedine na facebooku bolo revolúciu počuť. Podľa mňa ide o vzburu proti konvenčnej literatúre, proti autoritám a starým formám. Keď to trochu preženiem, je to bláznivý a dobrodružný pokus zmeniť starú kultúru i jej kontrolórov a zvrhnúť elity.“
Nakoniec sa vaše facebookové písanie rozvinulo na román.
„Odjakživa som v tvorbe miešal skutočné zážitky s fikciou. Vytvoril som postavu Abu Jürgena, pracovníka nemeckej ambasády, ktorého všetci korumpujú pre víza. Stvoril som sen o kamarátstve a záchrane. Príbehy získali veľkú pozornosť. Ľudia hádali, čo je pravda a čo výmysel. Satiricky som zobrazoval byrokraciu spojenú s odchodom z krajiny a cestou do Európy. Vtedy som ešte neplánoval odísť, mojím exilom zostávala literatúra, fantázia.“
