"To je obsiahly príbeh," hovorí americký fotograf Waswo, keď sa ho spýtate, prečo začal žiť v Indii. Jedným z dôvodov je, že o Indii počúval historky, už keď bol malý - jeho otec tam bol počas druhej svetovej vojny a evidentne ho to poznamenalo. On sám sa tam vypravil v roku 1993 a okamžite si Indiu zamiloval.
Potom sa stretol s výtvarníkom Rajeshom Sonim, čo poznamenalo jeho umelecký program. Na Mesiaci fotografie v Bratislave vystavujú spoločné diela, ku ktorým sa dopracovali kurióznou technikou. Waswo fotí na digitál obyčajných ľudí, vytvorí čiernobiele fotografie, ktoré potom Rajesh ručne vymaľuje. Niekedy sú uletené, niekedy nostalgické, Indovia na nich hrajú samých seba.
Kedysi, keď ste sa venovali pouličnej fotografii, bezkonkurenčne u vás dominovalo čiernobiele spracovanie. Čo sa stalo, že ste zatúžili po farbe?
Waswo: Áno, bol som čiernobiely purista a po príchode do Udajpuru som uvažoval o sérii čiernobielych fotografií. Ale potom jedného dňa prišiel do môjho domu Rajesh, ktorého som predtým poznal ako talentovaného umelca, ktorý kreslil nádherné skice. Keď uvidel moje fotografie, povedal mi: „Chacha (v hindskom jazyku strýko, pozn.red.), mohli by sme ich vymaľovať.“ Vtedy mi povedal o tejto tradícii v ich rodine. A tak sme začali. Rajesh sa veľmi rýchlo naučil, čo sa mi páči. Skúmali sme materiály, ktoré by sme na farbenie mohli použiť, pretože kolorujeme digitálne fotografie, nie analógové ako jeho starý otec.
Ako ste si podelili úlohy?
Waswo: Obaja sa tak trochu pohrávame s očividnými etnografickými motívmi a motívmi, aké boli robené v 40. a 50. rokoch v starých indických fotoštúdiach. Tie boli trochu uletené a zábavné. V našom štúdiu, ktoré máme v dedine pri Udajpure v Rádžasthane, fotíme pri prirodzenom svetle. Používame ručne maľované pozadia, ja robím čiernobiele fotografie, ktoré následne putujú do rúk Rajeshovi, aby ich ručne koloroval. Takže všetky farby, ktoré vidíte na týchto fotografiách na výstave, sú vytvorené ním.
Ako ste sa dostali k ručnému kolorovaniu fotografií?
Rajesh Soni: V mojej rodine sa táto tradícia začala už pri starom otcovi, ktorý fotky nielen koloroval, ale si ich aj sám robil. Pracoval pre posledného kráľa Udajpuru Maharana Buhpala Singha. Celý svoj život strávil v paláci. Toto umenie sa od neho naučil môj otec, ktorý ho neskôr naučil mňa. A potom som stretol Waswa.
(zdroj: TASR)Je dnes ručné kolorovanie fotografií výnimočné?
Waswo: V Indii už táto tradícia vymiera. Ešte predtým, než som stretol Rajesha, som uvažoval o sérii fotiek s použitím tejto techniky. Už vtedy bolo v Indii len veľmi málo štúdií, kde by to robili. Aj som stretol jedného Inda, ktorý sa tomu venoval, ale nebol taký nadaný a už sa aj chystal do dôchodku. Takže som sa tejto myšlienky vzdal.
