Chcete vedieť, kto je zodpovedný za to, že sa vám nedarí? Hľadáte toho, kto môže za to, čo sa tu deje? Príďte a niekoho si určite vyberiete, láka Prešovské národné divadlo na svojom webe na inscenáciu Moral Insanity.
Uprostred opustené kapustného poľa stojí strašiak ako sebavedomý protagonista. Nenávidí všetkých a všetko, Poliaci sú trpitelia, Taliani lenivci a Rómovia zlodeji, Česi? Škoda reči. Aj na Slovákov si zanadáva, najviac na východniarov a potom príde rad aj na ženy.
Nenápadný človek plný hnevu a nenávisti zabáva obecenstvo svojou na prvý pohľad obmedzenosťou, nakoniec sa však z neho vykľuje inteligentný konšpirátor a neonacista.
A publikum sa možno práve aj prestáva smiať. Pre každého diváka príde okamih uvedomenia si na čom sa v skutočnosti smeje, v inej časti inscenácie. Veselý úvod strieda mrazivý záver.
Vitajte, začína sa hodinový herecký koncert PETRA BRAJERČÍKA. Monodrámu Moral Insanity vytvoril v spolupráci s režisérkou Júliou Rázusovou na motívy románu Umberta Eca. Denník SME sa s ním rozprával na martinskom festivale Dotyky a spojenia.
Inscenácia Moral Insanity Prešovského národného divadla zarezonovala už na Novej dráme, kde získala Grand Prix. Aj na festival Dotyky a spojenia bolo vidieť, že diváci majú o ňu záujem, napriek tomu, že sa hrala neskôr v noci, bolo hľadisko plné do posledného miesta. Čo bolo na začiatku za jej vznikom?
Úplne na začiatku bol môj pocit, že by som sa mal profesijne herecky niekam posunúť. Keď som rozmýšľal nad tým, čo by to mohlo byť, vyšla mi z toho monodráma. Je to pre herca veľmi náročný žáner a povedal som si, že prišiel čas skúsiť to.
Potom som oslovil režisérku Júliu Rázusovú. Nevedel som si predstaviť nikoho iného. Júlia je nesmierne náročná na hercov, rovnako ako na seba. Jej prístup a poetika dostáva hercov ďaleko za komfortnú zónu, a tak som usúdil, že by ma to mohlo vybičovať k väčšiemu výkonu.
Súhlasila, že so mnou do toho pôjde. Dohodli sme sa, že prinesiem námet. Kniha Umberta Eca Pražský cintorín ma oslovila už dávnejšie a navrhol som jej, že by sme sa ňou mohli inšpirovať. Júlia súhlasila a tak sme sa postupne pustili do skladania finálneho tvaru.
Inscenácia otvára veľmi citlivé aktuálne spoločenské problémy, hovorí o tom, aké jednoduché je manipulovať myslením ľudí, klamať ich. Zahráva sa s pravdou, polopravdou, klamstvom, odhaľuje, aká tenká je hranica medzi informáciou a dezinformáciou, ako vznikajú nenávisť a predsudky. Hneď na začiatku nás zasype spŕška stereotypov a zdá sa, že sú to nevinné vtipy o Rakúšanoch, Nemcoch, Francúzoch aj o Slovákoch.
Dokonca aj o východniaroch. (smiech)
Presne tak. Pomenujme teda hlavné témy a problémy, ktoré ste chceli v inscenácii pomenovať a obsiahnuť.
Celkovo by som povedal, že hlavná téma hovorí o tom, ako môže nenávisť, keď sa s ňou začne systematicky pracovať, vyústiť do strašných vecí. Ako môžu nevinné poznámky nakoniec viesť k tomu, že zomierajú ľudia.
