SME

Juraj Mravec zažil vojnu v Iraku. Dnes si už s ľuďmi nemá čo povedať

Pre film riskoval život.

Dokumentarista Juraj Mravec. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Dokument, ktorý JURAJ MRAVEC nakrútil v irackom Mosule, ukazuje, ako vyzeral život v bašte Islamského štátu v čase, keď ľuďom každý deň nad hlavami lietali guľky.

Infiltrovaný medzi skupinku slovenských medikov riskoval počas nakrúcania každý deň svoj život. Pre SME hovorí o tom, že na utrpenie si človek dokáže zvyknúť a že láska k deťom je spojovacím bodom, na ktorom by sme mali stavať medziľudské vzťahy.

Dokument Stratený domov môžete vidieť v kinách od 12. októbra.

Ako sa slovenský fotograf a dokumentarista dostane priamo do vojnovej línie, do irackého mesta Mosul, aby tam mohol nakrúcať film?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V prvom rade to musí chcieť. Inak sa to nedá. Dostať sa fotografovať do vojny si vyžaduje hnací motor. Človek musí v prvom rade vedieť, že sa tam dá ísť, potom zistí ako a nakoniec sa odváži ísť prvýkrát.

Osobne mi príde čudné, keď sa ma ľudia pýtajú, prečo som tam išiel a či som musel. Mnohí nevedia pochopiť, že ja som tam chcel ísť celý čas, nikto ma nemusel presviedčať.

Aká dlhá príprava predchádza prvej ceste?

U mňa to súviselo už s mladosťou. Mal som štrnásť rokov, keď som sa začal venovať fotografii. Veľmi rýchlo som objavil práce významných fotografov z celého sveta, medzi nimi aj vojnových, tí mi veľmi imponovali.

V devätnástich som už vedel, že to existuje, ale ešte som nebol dostatočne vyzretý na to, aby som išiel fotografovať vojnu. Keď som dosiahol určitý vek, schopnosti a stále som to chcel, tak sa mi to stalo.

Je to drahá záležitosť?

Na peniaze by som sa nepozeral. Vôbec nie je drahé ísť na Donbas, tam som začínal. Najdrahšie je, keď tam ešte nemáte vyšliapané chodníčky a dobre nepoznáte okolie a musíte si platiť sprievodcov, takzvaných fixerov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Väčšinou sú to bývalí lokálni novinári alebo vojaci, niekto, kto sa vie dostať na miesta, kde by ste sa inak nedostali a vy zaplatíte za to, aby vás tam vzal.

V Iraku sa ceny pohybovali od tristo do tisíc dolárov za deň, záležalo na zóne ohrozenia alebo lukrativite klienta.

Na Donbase to bolo dvesto eur denne, ale tam sa dá zas veľmi dobre spolupracovať s neziskovými organizáciami.

Kto sprevádzal vás?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C66WV na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu