SME

Gudrun: S jedným krídlom lietaš len do kruhu

Ľahká Múza bola od počiatku alternatíva.

skupina Ľahká Múzaskupina Ľahká Múza (Zdroj: Foto - Matúš Zajac)

Koniec „starého“ sveta, ktorý práve teraz v čase koronavírusu prežívame, by spokojne mohol mať ako soundtrack hudbu Ľahkej Múzy. So speváčkou, ktorá používa umelecké meno Gudrun, sme si písali cez sociálne siete, keďže jeden z príznakov apokalypsy je aj to, že sme zostali zbavení plnohodnotných sociálnych kontaktov.

Ľahká Múza bola od počiatku alternatíva, underground a tak je to i teraz, i na veky večné, amen... Čo to pre vás znamená, byť alternatívou?

Kapela vznikla okolo roku 1984 a keďže sme nemali v pláne hrať vtedajšiu oficiálne propagovanú hudbu, automaticky sme boli niečím iným - „alternatívou“, len sa vtedy to tak nevolalo. Bolo jasné, kto sú režimom schválení umelci a kto nie. V časoch socializmu v slovenskej časti Československa pre nás neexistovala platforma, na ktorej by sa dalo hudobne participovať, a preto český underground splnil pre nás úlohu „matky“. Prijal nás ako svoje divoké dieťa.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Okrem hudobnej oblasti zastrešoval najmä filozoficko-umelecké rozmery komplexného rozsahu. Pre nás je teda „alternatíva“ možnosťou hrať modernú hudbu so slovenským textom a experimentovať so všetkými jej oblasťami, tvoriť nadžánrovú hudbu. No a zároveň životným experimentom, či môže ostať umelec slobodný vo svojej tvorbe a čo všetko to stojí.

November ‘89 však výrazne zmenil možnosti...

Veľa umelcov privítalo možnosť sa po 1989. živiť hraním a „alternatívna“ hudba sa stala popri mainstreame istou podmnožinou hudobnej produkcie, len s nižším komerčným výtlakom. Umelec si musí vybrať, či sa bude chcieť svojím umením za každú cenu živiť a byť závislý od spoločenskej objednávky, štátnych grantov či nálady svojho publika, alebo vo svojej tvorbe bude pokračovať len podľa vlastných vnútorných nastavení a to aj za cenu obmedzeného komerčného dosahu.

SkryťVypnúť reklamu

My sme si vybrali tú druhú cestu. Na malom ohraničenom trhu a v takej konzervatívnej krajine nám bolo jasné, aké sú naše reálne možnosti.

Čo znamená konzervatívna krajina z pohľadu muzikanta?

Každá krajina má svojho ducha a tvorí ju mentalita ľudí, ktorí ju obývajú. Štyridsať rokov socializmu, vidiecky ráz krajiny len s dvoma väčšími mestami determinuje dané možnosti. Ešte aj špecifikum, že hlavné mesto je vlastne pomyselným predmestím Viedne, hrá svoju úlohu.

No a po revolúcii návrat cirkví do spoločenského života, 350-tisíc mladých a vzdelaných ľudí vysťahovaných za hranice Slovenska. Takže trochu modernejšie umenie sa takisto musí snažiť dostať von, inak tu postupne zahynie, prípadne zapadne do väčšinovej produkcie.

Ale úspech ste mali a máte aj za hranicami našej krajinky.

Koncom deväťdesiatych rokov sme sa presunuli do zahraničia, kde sme našli oveľa väčšie príležitosti na prezentáciu tvorby, či v oblasti rozhovorov pre hudobné časopisy, zahraničných vydavateľov, alebo koncertného hrania. Stali sme sa súčasťou modernej alternatívy, ktorá tu má minimálne zastúpenie.

SkryťVypnúť reklamu

Ako prežívate súčasnú do veľkej miery apokalyptickú krízu? Kultúru postihla medzi prvými, keďže kultúra je sociálna a hudobník je vtedy živý, keď je na pódiu...

Tým, že sa hudbou neživíme, tento bezprostredný atak nás teraz nezasahuje, ale naopak nás zasahuje v oblasti zamestnania, takže nedá sa tomu nikde vyhnúť. Patríme medzi umelcov, ktorí majú vyváženú koncertnú a digitálnu prezentáciu, keďže sme už dávno pochopili, že moderná kultúra má svoje silné miesto aj vo virtuálnom svete. Samozrejme, tak ako ostatných nás vôbec neteší tento dramatický zvrat a tiež nám odpadli zaujímavé koncerty v Česku a výrazne sa nám posunú niektoré iné aktivity do budúcnosti.

Vidíme okolo seba zúfalú snahu riešiť tieto výpadky cez streamingové akcie a cez dobrovoľnú finančnú podporu od fanúšikov. Otázka je, ako sa k celej situácii postaví štát a ministerstvo kultúry. Predchádzajúca vláda posledné dva roky decimovala už tak krehkú pozíciu moderného umenia a pandémia korony v takých štátoch, ako sme my, môže veľkej časti alternatívnej kultúry úplne zrušiť budúcnosť.

SkryťVypnúť reklamu

My budeme robiť hudbu dovtedy, kým nám to vnútorne bude dávať zmysel. Umenie je náš životný štýl a obzvlášť v tomto ťažkom čase nám dáva silu pokračovať ďalej, aj keď opäť za výrazne zmenených podmienok.

Keď som pred pár rokmi bol na koncerte Dead Can Dance (hudobne a mentálne nie vzdialené Ľahkej Múze) vo Viedni, prekvapilo ma prostredie – nebol to žiadny alternatívny klub, ale veľmi kultivovaná koncertná sieň. Zneli viac ako moderná vážna hudba než ako nejaký „alternatívny“ hudobný počin. Dokonca aj publikum sa správalo takmer ako na symfonickom koncerte. Môže priestor meniť vnímanie, legitimizovať alternatívu na vážne umenie?

Áno, v zahraničí sa viacerým projektom podarilo presadiť na pomedzí modernej vážnej hudby, preto ich možno vidieť hrať vo skvelých koncertných sálach alebo v galériách či v iných zaujímavých priestoroch. V zahraničí je veľa dobre vybavených malých či väčších divadiel, či koncertných sál, kde sa môže sledovať vystúpenie z pohodlnej stoličky. A publikum sa na takúto udalosť oblečie tak, ako sa v tej časti subkultúry očakáva.

SkryťVypnúť reklamu

Priestor, v ktorom sa koncert odohráva, priamo ovplyvňuje zážitok publika a je aj pre kapelu nášho typu dôležitý. Preto hráme radšej menej koncertov, ale v rámci možností v čo najkvalitnejších kluboch, kde je reálne vytvoriť dobrý hudobno-vizuálny výsledok. V minulosti sme dostali možnosť hrať na divadelných scénach, ako napríklad v pražskom Divadle Archa či v paláci Akropolis, v Bratislave v Babylone či A4 a vo viacerých výborných kluboch.

V zahraničí boli tie možnosti ešte lepšie, napríklad vo Viedni Aréna, veľkým vizuálnym zážitkom bol dokonca medzinárodný festival v Poľsku – Castle Party v odsvätenom kostole. Radi hrávame na úplne netradičných miestach či akciách. Aj preto sme hrali napríklad v podzemí pomníka Stalin na Letnej v Prahe, v jazdiarni hradu Veveří pri Brne či v skladisku atómových hlavíc vojenskej základne Bratronice pri Prahe. Všetko berieme ako inšpiráciu.

SkryťVypnúť reklamu

Mal by takúto hudbu a kultúru podporovať štát?

Štát by mal podporovať kultúru ako takú v celom jej zábere. Nedávno síce vznikol grantový program štátu (FPU), ale keďže o všetkom rozhodujú rôzni jednotlivci, prideľovanie grantov trpí rôznymi deformitami a nie vždy práve to kvalitné dostane nejakú podporu.

Na druhej strane nie je všetko len o malosti krajiny, lebo vidíme veľmi úspešné príklady napríklad z Litvy (3,5 milióna obyvateľov) a Islandu (len 360-tisíc), kde štát významne podporuje alternatívne umenie aj jeho fúzie s domácimi vplyvmi, formou silnej world music scény. Ak chceme, aby sa kultúra nestala len mŕtvym skanzenom, musí žiť a byť živená práve novými výbojmi. A to sa tu, žiaľ, veľmi málo chápe aj priamo v kultúrnych inštitúciách, kde sa za aktuálne moderné umenie stále považujú už dávno prežité koncepty zo šesťdesiatych - sedemdesiatych rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Štruktúra vašej hudby, to sú veľké symfonické či ruchové plochy, priam patetický filmový zvuk, rozostrené gitarové steny a váš exaltovaný a silný hlas (ako keby som mal k nočnej more soundtrack, ako ste to správne nazvali v skladbe „Keď sny kričali“). Je to štylizácia? Alebo vnútorný pocit desivého sveta?

Áno, toto je presne jedna poloha vnímania našej produkcie. Nám samým však vôbec nejde o nejakú snahu prezentovať temnotu, či až depresívnosť, ale chápem, že to takto môže pôsobiť. Veľa ľudí je dnes skutočne emocionálne krehkých a v životnej depresii, takže svojou hudbou nechceme tieto svety ešte dokrmovať. Prinášame správu o svete, jeho krehkosti, zraniteľnosti, ale aj o sile a prežití. Hudba je plná emócií a je len na poslucháčovi, akú stopu v ňom zanechá.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C6V59 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 21 036
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 824
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 545
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 941
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 385
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 369
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 913
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 576
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 289
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 655
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 453
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 035
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 378
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 332
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu