Idea nazvať film Muž so zajačími ušami je celkom výstredná. A miera stotožnenia, ktorú divákom ponúka plagát, kde muž so zajačími ušami naozaj je, je pomerne mizivá.
Zdá sa, že Martin Šulík neurobil veľa preto, aby pritiahol do kina aj také publikum, ktoré si nepotrpí na metafory. A predsa jeho film takú šancu má. Väčšiu, ako mal jeho predchádzajúci film Tlmočník, v ktorom sa okrem rodinných tráum pokúsil pomenovať aj historické traumy slovenského národa.
Šulík: Naši študenti sú za Slušné Slovensko, ale seminárky im prekladá google translator Čítajte Škála, na ktorej rozohráva konflikty svojho hrdinu, je skromnejšia a užšia, ale o to uchopiteľnejšia. Jeho dráma je zrozumiteľná a blízka, strhujúco podaná Miroslavom Krobotom v hlavnej úlohe.
Muž so zajačími ušami sa nelíši veľmi od muža, ktorému sa dejú všeobecne známe veci: stále sa od neho niečo chce, stále mu niekto niečo vyčíta, s niečím ho otravuje, z niečoho ho obviňuje.
Prosto, nikdy nemá pokoj.
Vo veku, keď už niektorí odchádzajú do zaslúženého odpočinku, mu milenka oznámi: budeš ocko.
Muž so zajačími ušami. Alexandra Borbély ako milenka hlavného hrdinu, Zuzana Mauréry ako jej mama. (zdroj: Garfield film)Úchylky sú norma
Zajačie uši sú prejavom, že Martin Šulík je schopný využiť absurdnosti a absurdné udalosti, ktoré sa nám v živote dejú. Vie ich odľahčiť, pozrieť sa na ne s humorom, zahrať sa s nimi, urobiť z nich niečo originálne a svieže.
Drobné úchylky a exotické črty - seba aj tých druhých - povyšuje na normu, čím oslobodzujú všetkých, čo majú s pocitom outsiderstva skúsenosti, len o tom nie vždy hovoria.
