Prezident Miloš Zeman volal členom legendárneho divadla Sklep, keď naposledy sparodovali jeho sebestredný sviatočný prejav. Chcel im len povedať, že sa na nich nehnevá. Ako by sa aj mohol. Keď už sa raz sklepáci pustia do politikov, vymodelujú ich precízne. Možno až zničujúco precízne, ale slušne.
Architekt, herec, básnik a zakladateľ Sklepa DAVID VÁVRA hovorí, že divadlo si dovolilo veci, za ktoré by v inom režime sedeli alebo viseli. On sám sa politikmi nikdy nezaoberal viac, ako by si zaslúžili, predsa však priznal, že na náš rozhovor prišiel v eufórii, akú už roky nezažil.
A to má za sebou veľké oslavy, pretože Sklep si túto jeseň pripomína 50. výročie založenia.
Divadlo Sklep ste ešte ako dospievajúci chlapci založili v pivnici vašej babičky. Aká to bola žena?
Moja babička mala dar exhibicionizmu. Takže u nej hľadajte korene toho môjho. Cez druhú svetovú vojnu ovdovela a mala teda čas. Chodila po kopcoch, behávala a súťažila, aj keď už mala štyridsať rokov a vtedy už bola vlastne stará. A keď mala päťdesiat, zo železničného mosta skočila šípku do Vltavy.
Aby ma pripravila na život, ako desaťročného ma vzala do stredu Slapskej priehrady a v gumákoch a pršiplášti ma hodila z loďky do vody. Myslela si, že takto sa naučím zvládať extrémne situácie.
A keď som robil neplechu, zavliekla ma do sadu, kam chodievala jedna bláznivá žena. Priviazala ma o strom - a odišla. Mala drsné, ale dobré metódy. Zocelili ma.
“Keby aj v priamom prenose Babiš rozštvrtil dieťa, povedal by: každý sme nejaký, tak o čo ide? Všetci máme svoje muchy! Skvele vedel pracovať so strachom a nenávisťou, čo je základ politického vládnutia.
„
Z pivnice vás a vašich kamarátov nakoniec vyhodila. Prečo?
Naše divadelné večery sa zmenili na maskovanie večierkov. A po jednom takom večierku jej kamarát do zaváracích fliaš načapoval pivo.
To bola pre ňu posledná kvapka. Ale ak by sa to nestalo, možno by sme sa nikdy neodhodlali vystupovať na verejnosti. Keďže v pivnici sme viac byť nemohli, inú možnosť sme nemali.
Vaša babička sa dobre zabávala na tom, keď vás cvičila na extrémne situácie?
Veľa ľudí sa utopilo práve tak, že sa im gumáky naplnili vodou a nemohli plávať. To sa aj mne mohlo ľahko stať.
Moja mama sa šla z toho zblázniť. Bytostne to neznášala. Babičku však jej strach nemohol zastaviť. V Belianskych Tatrách sme mali kedysi dom, Ždiarska vidla bola našimi Hradčanmi, ikonou nášho detstva, aj ona tam rada chodievala. Raz sme za ňou prišla celá partia - celú krčmu pozvala na borovičku a všetkých nás zmastila.
