BRATISLAVA 29. mája (SITA) - Spevák, skladateľ, organizátor i moderátor džezových podujatí a tiež dlhoročný dramaturg a promotér popredného európskeho festivalu Bratislavské jazzové dni Peter Lipa sa narodil 30. mája
1943 v Prešove.
Otec slovenského džezu, za ktorého ho mnohí považujú, ukončil v roku 1959 štúdium na jedenásťročnej strednej škole v Prešove. Popri štúdiu, v rokoch 1956 až 1960 pôsobil v prešovskom amatérskom divadle. Nadstavbové štúdium na Strednej priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v Košiciach ukončil záverečnou skúškou v roku 1961. O rok neskôr už študoval na Stavenej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (SVŠT).
V hudbe sa začal angažovať počas štúdia na vysokej škole. Pôsobil v kapele Struny, kde hrali študenti architektúry a stavebnej fakulty. Spieval aj v študentskej skupine Istropolitana. Neskôr účinkoval v zoskupení Blues Five, ktoré v roku 1968 získalo na 2. pražskom beatovom festivale cenu Objav festivalu.
V rokoch 1968 až 1970 pracoval ako redaktor Československého rozhlasu kam sa vrátil aj v rokoch 1972 až 1977. Pôvodne pôsobil v redakcii vedy a techniky, neskôr začal spolupracovať na tvorbe hudobných relácii. Práca v redakcii ho inšpirovala k ďalšiemu štúdiu. V rokoch 1975 až 1976 teda absolvoval postgraduálne štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V čase, keď pracoval v rozhlase (1972 až 1977) pôsobil aj v kapele Revival Jazz Band. Skupina spájala tradíciu so súčasnejším zvukom, oproti anglickej dixielandovej škole v ňom bolo viac swingu a bluesu. Ako uvádza internetová stránka peterlipa.com, v roku 1977 "bol v slobodnom povolaní". Ďalšou z kapiel v ktorých pôsobil bola Hej (1977 až 1979). Od roku 1977 bol až do roku 1990 aj frontmanom skupiny Combo Petra Lipu. Prežil s nimi koniec 70. rokov a celé 80., keď začal pôsobiť aj vo formácii Lipa - Andršt Blues Band (1980-86). Príčinou popularity jej troch albumov bola schopnosť prihovoriť sa rockovému i džezovému publiku. Spojenie moderného elektrického bluesu s prvkami funky i džezu a živé vystúpenia sa stali hlavným ťažiskom a receptom na úspech. Medzitým, v roku 1984 mal premiéru aj jeho spoločný projekt s Petrom Breinerom pod názvom P + P = džez. Spomienkou naň je album Boogie Up, ktorý vyšiel dodatočne v roku 1997. S Breinerom ho spája aj spolupráca v rámci skupiny Combo Petra Lipu (1977 až 1990).
Takmer desaťročie bol Lipa aj ústrednou postavou skupiny T + R Band (1986 až 1995), ktorá sa sformovala spojením revivalistických skupín Nový tradicionál a Revival Jazz Band. Repertoár skupiny charakterizovala farebnosť, tvoril ho swing, úpravy vážnych skladieb, rock and roll, blues a podobne. So svojou hudbou zoznámila skupina i publikum v Holandsku, Nemecku, Španielsku, Alžírsku, Grécku, Švajčiarsku, USA, na Kube a v mnohých ďalších krajinách. Najznámejšie však boli pravidelné štvrtky T + R Bandu v rozpätí rokov 1980 až 1995 v bratislavskej pivárni Stará sladovňa, ktoré nadobudli priam kultovú tradíciu. Formácia nahrala spolu štyri albumy.
V ďalšom období začal Lipa spolupracovať s mladšími hudobníkmi ako Boris Urbánek (skupina TUTU), Andrej Šeban a ďalšími poprednými inštrumentalistami. Medzi nimi bol aj Ján Fabrický, Anton Jaro, Juraj Bartoš, Karol Lago a Miroslav Binder.
Lipa obohatil slovenskú hudobnú produkciu aj projektom Spirituály, ktorý sa pôvodne javil byť iba jednorazovou záležitosťou, neskôr však dostal formu rozhlasovej nahrávky a albumu. Účinkovali v ňom Peter Lipa, Katka Korček, Soňa Norisová, Helena Krajčiová, Andrej Šeban, Pavol Bodnár, Andrej Šebo, Cyril Zeleňák a František Karnok. Zostava sa čiastočne menila, príležitostne s nimi účinkoval americký saxofonista Peter Cardarelli.
V roku 1997 založil Lipa skupinu Peter Lipa Band. Pôsobil v nej aj Juraj Lehotský, Dušan Húščava, František Karnok, Andrej Šebo, Paľo Bodnár, Cyril Zeleňák/Stanislav Cvanciger. Skupina fungovala rok. V tom istom období bol aj členom Lipa - Šeban Band, ktorú okrem neho a Šebana tvorili aj Juraj Tatár, Martin Gašpar a Marcel Buntaj. V roku 2000 Šebana vystriedal ostravský saxofonista Michal Žáček. Od roku 1999 až dodnes funguje miesto pôvodnej skupina Lipa - Tatár Buntaj Gašpar Žáček Band.
V roku 2004 podporil projekt Visegrad Blues Band, čo je zoskupenie známych hudobníkov z krajín V4. Frontmanmi súboru sú Lipa a poľský gitarista Leszek Cichonski. Zoskupenie funguje viac-menej príležitostne, publiku však ponúka originálne hudobné aranžmány a niekoľko pôvodných Cichonského inštrumentálok.
Lipovo účinkovanie na hudobnej scéne zdôrazňuje séria sólových albumov: That's the way it is (1990), Naspäť na stromy (1995), Spirituals (1997), La La La (1998), Čierny Peter (1998), Bistro (2000), Neúprosné ráno (angl. verzia Moanin', 2000), ... v najlepších rokoch (2001), Beatles in Blue(s) (2002), Live In Hungary (2004), Live In Acropolis (DVD+CD, 2005) a Lipa spieva Lasicu (2005): S Lipa - Andršt Blues Band vytvorili albumy Blues z lipového dřeva (1984), Škrtni co se nehodí (1986) a Blues office (1988), so skupinou T+R band nahrali Live at the Limmatquai - Gold records (1989), T+R Band & Peter Lipa in Germany - Gold records (1990), Peter Lipa a T+R Band (1995) a Up to date (1995). S Breinerom sa spoločne podpísali pod album Boogie Up (1997). V tom istom roku vyšiel Lipovi aj multimediálny CD-rom Peter Lipa a jeho cesty. V spolupráci s inými umelcami sa podpísal pod albumy Slovak Jazz' 97 (1997), Peter Cardarelli's - Bratislava Blue (1999) a Jana Kirschner, Peter Lipa, Boboš Procházka (2005).
V roku 2006 sa Peter lipa stal držiteľom Aurela hneď v niekoľkých kategóriách, získal Cenu L. Martonika, Krištáľové krídlo, Cenu prezidenta republiky a bol vyhlásený za najlepšieho džezového speváka v Európe.
Peter Lipa je považovaný za najvýznamnejšiu osobnosť slovenského džezu. V ankete časopisu Medzinárodnej džezovej federácie Jazz Forum sa medzi najlepšími európskymi džezovými spevákmi pravidelne umiestňoval už v 80. rokoch. Vychádza z bluesu, soulu i klasického mainstreamového idiómu. Jeho rozpätie siaha od klasických džezových štandardov a dixielandu cez latinskoamerický džez, džezový šansón a spirituál až po funky a rock. Netají svoj obdiv k Jimmymu Rushingovi, Rayovi Charlesovi, Joeovi Cockrovi, či Bobbymu McFerrinovi.
Od roku 1976 je dramaturgom festivalu Bratislavské jazzové dni, od roku 1989 prezidentom Slovenskej jazzovej spoločnosti. Viac uznania sa mu však počas celej jeho kariéry dostalo skôr v zahraničí. Od roku 1998 je dramaturgom českého festivalu Jazz Polička, od roku 2001 členom medzinárodnej poroty International Jury, ktorá každoročne udeľuje ceny European Jazz Prize. V roku 2005 bol aj dramaturgom ďalšieho českého festivalu Jazz jde Městem - Hradec Králové.
SPRACOVANÉ PODĽA: www.peterlipa.com, www.osobnosti.sk.
sp;ae;pe
