Budapešť 4. júna (TASR) - Maďarská verejnosť smúti za jedným z najvýznamnejších hercov krajiny Ivánom Darvasom. Rodák z obce Biel na východnom Slovensku, dvojnásobný laureát Kossuthovej ceny, dvojnásobný držiteľ Ceny Mari Jászaiovej a celého radu ďalších ocenení zomrel v nedeľu vo veku nedožitých 82 rokov.
Muž, ktorý sa narodil iba niekoľko kilometrov juhovýchodne od Kráľovského Chlmca v súčasnom Trebišovskom okrese Košického kraja, bol jedným z najpopulárnejších maďarských hercov uplynulého polstoročia.
Potomok otca maďarskej národnosti a mamy ruského pôvodu sa pôvodným menom volal Szilárd. Detstvo prežil spoločne s blízkymi v Prahe, kde navštevoval nemeckú školu. Do Budapešti sa dostal v roku 1939, aby sa tam o štyri roky neskôr zapísal na vysokoškolské štúdium herectva. Na divadelnom javisku debutoval v hlavnej mužskej postave inscenácie Anouilhovej hry Eurydiké. Jeho partnerkou bola vtedy už uznávaná Klári Tolnayová, s ktorou sa zblížil natoľko, že sa neskôr stala jeho manželkou.
Pred divadelným publikom sa prezentoval pamätnými výkonmi vo veľkom počte rozmanitých úloh, medzi ktorými nechýbala ani väčšina hercami vysnených postáv. Zahral si v Čechovových hrách Ujo Váňa a Višňový sad, Tri sestry na sklonku života dokonca režíroval. Skvelé reakcie kritiky i divákov získal aj výkonmi v Brechtovej Žobráckej opere, Dostojevského Zločine a treste, v ktorom stvárnil Raskoľnikova, Gogoľových Zápiskoch blázna, v ktorých si zahral Popriščina, či v Schafferovom Equuse alebo Süskindovej monodráme Kontrabas.
Herecké umenie Ivána Darvasa zostalo zvečnené vďaka celému radu televíznych produkcií, ale aj celovečerných hraných filmov, z ktorých mohli slovenskí diváci vidieť napríklad snímky ako Áno, Nezačínajte si s láskou, Uhorský nabob, Zoltán Karpáthy, Chladné dni, Ach, tie ženy!, či Dni čakania. Medzi jeho ďalšie špičkové kreácie na striebornom plátne patrili postavy vo filmoch Liliomfi alebo Škovránok.
Iván Darvas si napriek tomu, že podľa vlastných slov filmy mal rád iba ako divák, zahral aj v československej produkcii Túžba zvaná Anada režisérskej oscarovej dvojice Ján Kadár-Elmar Klos. V snímke Deržis za oblaka, ktorá vznikla v maďarsko-sovietskej koprodukcii, figuroval po boku medzičasom svetoznámeho Nikitu Michalkova. Objavil sa aj v medzinárodnej koprodukčnej snímke Jakub luhár režiséra Petera Kassovitza s Robinom Williamsom v hlavnej úlohe.
Na divadelnom javisku sa naposledy herec s mimoriadnou charizmou a svojho času revolučným prejavom, ktorý sa v období štátostrany nevyhol problémom s vtedajšou mocou, objavil v septembri 2002 sťaby Salieri v inscenácii Schafferovho Amadea.
V uplynulých rokoch si s úspechom overil aj svoje režisérske možnosti a pravidelne vystavoval svoje grafiky.
Naposledy pribudli do zbierky jeho ocenení aj budapeštianska cena Pro Urbe (2001), Pamätná medaila Imreho Nagya (2002) a ocenenie Prima Primissima (2003).
12 6 le juh
