Film, ktorý vznikol podľa literárnej predlohy Milana Ferka, rozpráva o vojnez pohľadu detských hrdinov. Patrí medzi najlepšie filmy slovenskejkinematografie s touto tematikou. Na pozadí udalostí medzi vypuknutímSlovenského národného povstania a oslobodením sledujeme osudy malých hrdinov sich detskými starosťami i radosťami. Stávame sa svedkami ich objavovaniaokolitého sveta, sexuality, komentovania ľudí a udalostí. Ale aj ich túžby podospelosti. Tú v tomto prípade predstavuje puška. Nielen režisér a herci sizaslúžia uznanie, ale tiež skvelá kamera Stanislava Szomolányiho a hudba IljuZeljenku.
First lady medzi dedinskými ženami
Na film Keby som mal pušku spomína predstaviteľka Magdolenovej, mamyhlavného hrdinu, EMÍLIA DOŠEKOVÁ.
Čo pre vás znamená tento film?
Vraj sa o ňom hovorilo dokonca na Brodwayi. Jeden kamarát vtedy počul naSlobodnej Európe, že film mal veľmi veľký úspech. Bol to môj prvý film srežisérom Uhrom. Myslím, že bol spokojný s tým, ako si ma vytypoval. Potom soms ním urobila ešte tri-štyri filmy, ako istý typ postáv som sa mu osvedčila.Bol to veľmi dobre urobený film, podával takú úsmevnú tvár vojny, cez pohľadchlapcov. Milan Ferko urobil výborný scenár, Ilja Zeljenka zas výbornú hudbu.Objavili sa tam gagy a fóry, až sa človek čudoval, že to v tých rokoch prešlo.Vtedy to nebolo bohviečo, to bolo o hubu ísť s takouto tematikou a takto juspracovať. A Stano Szomolányi je vynikajúci kameraman. Zoznámila som sa tamaspoň so šiestimi ľuďmi, ktorí sú doteraz mojimi vrúcnymi priateľmi. NapríkladBetka Domastová, ktorá robila pomocnú režisérku.
Vo filme hrali aj obaja bratia Jozefa Kronera.
No áno! Lajko aj Janko. Ľudko, ten mi robil dokonca muža.
A herečka, ktorá hrala Maryšu Kyntošku, Mária Hojerová?
To bola ich sestra, hrala tam celá rodina Kronerovcov. Bol to výborný výkon.Aj tie najmenšie postavičky boli precízne urobené. S Uhrom sa veľmi dobrerobilo. Robiť film, keď sa režisér a herec nepoznajú, je pre oboch ženantné.Dieťaťu môžete vysvetliť, že toto nie... No keď je herec už zrelý človek, ajrežisér môže mať zábrany buzerovať ho. Ale my sme si tak padli do oka, že poprvom filmovacom dni sme vedeli, koľká hodina odbila a že mu môžem ponúknuťsvoj názor. A keď sa mu to pozdalo, povedal: Nech sa páči. Pri ďalších filmochsa to len rozvíjalo. Vždy som sa veľmi potešila, keď ma pán Uher zavolalfilmovať.
Ako sa vám hralo s detskými predstaviteľmi?
Veľmi som sa s nimi na pľaci nestretla. Ale chlapček, čo hral môjho syna,bol veľmi šikovný. Mne tá rola naozaj sedela. Som presne na takéto roly.
Hrá teda Magdolenová vo vašej filmografii významnú úlohu?
Môžem ju pokojne počítať k takým tým "first lady" dedinských žien.Celý námet bol dobrý, keď deti robili šarapaty, srandičky... Bol to veľmi milýfilm. Jedna spontánna situácia sa mi vydarila, pri scéne svadby. Príde tam bratmôjho muža, teda ďalší Kroner, padá poranený. Ona, Magdolenová, zistí, žechlapci sa motajú pomedzi nebezpečenstvá, tak drapne svojho syna. Vyšlo mi toako mame, že keď som ho chytila, tak som ho preplesla. Aj on sa dosť prekvapil.Ale potom som si ho musela privinúť, lebo tá facka bola z lásky.
To nebolo v scenári?
Nie. Ja som to tak zahrala. A režisér to prijal.
Má tento film čo povedať aj dnešnej generácii?
Myslím si, že by ju mohol aj trošku prevychovať. Nie vždy sa takto žilo, akosa teraz "hopaj-župaj" žije. A svet sa zrazu môže zmeniť. Dnešné detisú rozmaznané. Nakoniec je možno aj dobre, že o vojne nič nevedia, možno sapletiem ja. Mala som osem rokov, keď mi otec zomrel v druhej svetovej vojne.Obava z vojny sa so mnou ťahá celý život. Furt žijete s tým tykadlom, že:pozor. Keď je vo svete nejaká šarvátka, už rozmýšľam, či si netreba pripraviťzásoby chleba a nejaký batôžtek, aby mi nebola zima, ani synovi, aby sme savoľáko premotali. Vlastná skúsenosť je vlastná skúsenosť. To nenačítate. Alemožno aspoň film by si mladí mohli pozrieť. Pamätám si, ako sme v štyridsiatomštvrtom boli na Záhorí, sestra mala osem mesiacov, ja som mala osem rokov.Skrývali sme sa v akejsi repnej jame. Prehnali sa tam Nemci aj Rusi, väčšinousme boli v kryte. Nám deťom to však nedalo, furt sme behali hore do stohu doslamy. Nám sa to zdalo byť veľmi veselé. Ale našim rodičom a starým rodičom ažtak do bujarosti nebolo. Sedeli ako päť peňazí, že čo sa bude diať. Možno simladí pri tomto filme uvedomia, že ich starí rodičia to nemali na ružiachustlané. A tí starí ľudia sa im nebudú zdať ako akési z panoptika vyskočenémátohy.
(Iris Kopcsayová)
Filmy, ktoré tiež vznikli v roku 1971
- Petrolejárky (Fr., Tal., Šp., VB), réžia: Christian-Jaque, hrajú: Brigitte Bardot, Claudia Cardinale
- Červený stan (Tal., ZSSR), réžia: Michail Kalatozišvili, hrajú: Sean Connery, Claudia Cardinale, Nikita Michalkov
- Pekný, charakterný Talian v Austrálii hľadá krajanku za účelom sobáša (Tal., Austrália), réžia: Luigi Zampa, hrajú: Alberto Sordi, C. Cardinale
- Na strome (Fr.), réžia: SergeKorber, hrajú: Louis de Funes, Geraldine Chaplin
- Kňazova manželka (Tal., Fr.), réžia: Dino Risi, hrajú: Sophia Loren, Marcello Mastroianni
- Desať strašných dní (Fr., Tal.), réžia: Claude Chabrol, hrajú: Orson Welles
- Bol raz jeden policajt (Tal., Fr.), réžia: Georges Lautner, hrajú: Alain Delon
- Telesné vzťahy (USA), réžia: Mike Nichols, hrajú: Jack Nicholson, Art Garfunkel
- La Coqueluche (Fr.), hrajú: Pierre Richard, Michel Galabru
Bola to spomienka na detstvo
| |
| Stanislav Szomolányi Foto: TASR, SFU |
Keby som mal pušku - mohol to byť aj celkom iný film. Scenár k nemu písalElo Havetta spolu s Milanom Ferkom. Lenže Havetta sa moci nepozdával, začiatkomsedemdesiatych rokov mu už nakrúcať nedovolili. Riaditeľ Štúdia hraných filmovVladimír Bahna ponúkol tému Štefanovi Uhrovi.
Filmový vedec Václav Macek vo svojej knihe píše, že Uher si chcel nepríjemnúsituáciu predebatovať. "Podľa spomienok Petra Solana sa pred definitívnymrozhodnutím stretol s Havettom, aj sa spoločne opili, aby nakoniec prijaliargument, že ak by scenár nenakrútil Uher, nakrútil by ho niekto iný, aleHavetta určite nie."
Keby som mal pušku nakrútil Uher so svojím blízkym kameramanom StanislavomSzomolányim. Keď naň spomína on, vzdychne si: "To už je tak dávno, čo somtento filmík robil!" V tom čase žili ľudia zrejme inými starosťami akospomienkami na druhú svetovú vojnu a povstanie - Szomolányi však hovorí:"Ja som mal z tejto témy radosť. Bola to vlastne spomienka na detstvo, sniektorými vecami sa dalo stotožniť. A bola to úprimná práca, ten film bolspontánny."
Že je tento film čiernobiely, vysvetľuje Szomolányi stručne: "To boloveľmi jednoduché. Chceli sme, aby bol film veristický a autentický. Nie je vňom veľa romantických prvkov."
Nakrúcať o vojne pohľad malého chlapca, to bol súčasne celkom dobrý spôsob,ako sa vyhnúť povinnému, nekritickému pozitivizmu. Napokon, postava hlavnéhohrdinu Vladimíra nebola Uhrovi vzdialená. Václav Macek píše, že tak ako Vlado,aj Uher bol v detstve miništrantom a tiež býval spolu so svojimi rodičmi asúrodencami v jednej izbe. Tam obedovali, prijímali návštevy i spali.
Krátko po tomto filme sa však tlak na Uhra stále zväčšoval, povinnosťprijímať a nakrúcať "lojálne" témy ho napokon tak psychicky vyčerpala,že sa zrútil. Najhoršie mu bolo, keď mal nakrúcať normalizačný film Horúčka.Vybratí herci odmietli prijať úlohy. Neskôr, v deväťdesiatych rokoch, Uherpovedal, že môcť nakrúcať - a pritom sa odvďačovať za tú možnosť - bolo horšie,ako keby nemohol nakrúcať vôbec.
V roku 1975 dostal Štefan Uher za úlohu nakrútiť film Keby som mal dievča.Scenár sa už písal bez Havettu. Bol voľným pokračovaním filmu Keby som malpušku - jeho hrdinovia boli už gymnazisti.
(Kristína Kúdelová)
Pohľad novej generácie - Prinúti vás premýšľať
Tomáš Holetz ( 26), organizátor festivalu Hodokvas
Najviac si cením filmy, ktoré dokážu byť iné. Svet zmietaný vojnou očami niecelkom nevinných detí, ani nemôže byť nudný. Cigánka, ktorá sa budúcimpubertiakom odhalila za dva krajce mastného chleba, alebo horiace seno plaviacesa potokom v "lavóre" popod latrínu, na ktorú práve zasadla tetkaprezývaná bosorka... To zahýbe každou bránicou. Pozornejší pohľad na udalostifilmu však môže byť kyslý. Nenápadné slová poznačené xenofóbiou aantisemitizmom vyznievajú z detských úst až desivo nevinne. Motívy, ktoré ich khuncútstvam a pestvám vedú, sú dospelejšie, akoby sa na deti patrilo. Zmyselpre ťaživú atmosféru či detail nasledovaný vtipným zvratom v deji podáva okokameramana veľmi príjemne. Nestáva sa často, aby sa človek spokojne usmievalpri filme bez toho, aby pozorne vnímal dej. Treba vnímať to pekné, a to zlé, natú dobu nevyhnutné, prejsť mlčaním. Škoda, že nie každý má dnes chuť pozrieť si jeden filmviackrát a trochu pritom popremýšľať. Keby som mal pušku si rozmýšľajúceho,trpezlivého diváka zaslúži.
Informácie o filme:
1971, 86 minút
réžia: Štefan Uher
scenár: Milan Ferko
kamera: Stanislav Szomolányi
hudba: Ilja Zeljenka
hrajú: Marián Bernát (nahovoril Juraj Predmerský), Jozef Gráf, DanielLapuník, Emília Došeková, Ľudovít Kroner, Anna Grissová, Anton Šulík, MichalMonček, Igor Hrabinský, Brigita Hausnerová, Tomáš Žilinčík, Ľudovít Reiter,Mária Hojerová, Katarína Marečková (nahovorila Vilma Jamnická), Xénia Gracová,Ján Kroner, Emília Furinová (nahovorila Zita Furková), Karol Kuniak
