Autorke projektu Phurikane Giľa, etnografke Jane Belišovej, sa spolu s tímom kolegov stále darí ťahať z Rómov to najvzácnejšie, čo v sebe majú. Piesne, ktoré okrem nich nikto nepozná, a ktoré nezaspieva nikto tak ako oni. Workshop, na ktorom vznikli nové spracovania starodávnych rómskych piesní, posunul Phurikane Giľa do ďalšieho rozmeru. Krehkejšieho, opäť o kus zmyselnejšieho, a zrejme i náročnejšieho na čas, organizáciu a schopnosti.
K spojeniu nespojiteľného došlo vo štvrtok večer v bratislavskom kostole Cirkvi bratskej. S Rómami tu spievali a hrali aj bieli, aj tí ešte černejší ako čierni (na snímke Daniely Rusnokovej). Obecenstvo si aj zasmrkalo.
Avizovaný koncert osobností sa konal. Nielen preto, že na violončelo hral Jozef Lupták, na trombón Holanďan Hilary Jeffery, na africké bubny Thierry Ebam z Konga, a že spievali Irena a Béla Pokutovci zo Žehier, Fero a Martina Ďuďovci zo Soli a Marcela a Jozef Dreveňákovci z Bardejova. Jedinečnosť totiž podujatiu dodali všetci spolu.
Kým Rómovia spievali s ľahkosťou a prirodzene, školený hudobný sprievod a dirigent Juraj Dobrakov dodávali ich piesňam ušľachtilú podobu. Krásne vynikol napríklad kánon. Čo všetko sa dá s rómskou hudbou urobiť, dotiahol napokon až do experimentálnej podoby Ján Boleslav Kladivo.
Typickú odrhovačku si vytlieskali diváci, a aj tá v danej chvíli znela akosi vznešenejšie. Nezabudlo sa ani na slovenskú ľudovú. Dali ju aj po rómsky.
Účinkujúci večera sa nehrali na osobnosti. No ak ich náhodou stretnete na ulici, minimálne dvoch z nich si všimnete - sú slepí a ich invalidné vozíčky tlačia ich príbuzní tmavej pleti. To, čo im Pánboh pridal na hlase a muzikantskom cite, sa dá zažiť len na live koncerte, aj s beatboxom.
Muzikantskej spoločnosti v predvianočnom čase pristal boží stánok. A je fajn, že rozcítiť publikum dokážu Phurikane Giľa aj inokedy a inde.
