„Dajte architektovi do ruky mikrofón a ste lapení hodiny,“ tvrdí Mark Dytham, ktorý je spolu s Astrid Kleinovou zakladeteľom Pecha Kucha Night. Aby sa tomu predišlo, dostane každý účinkujúci na javisku rovnaký a striktne obmedzený priestor. Filozofia priebehu večera zjavne zaberá, za necelých päť rokov existencie sa formát rozšíril do viac ako 100 krajín celého sveta.
V Bratislave sa najviac darilo účinkujúcim, ktorí mali svoje vystúpenie odskúšané a načasované. Teda tým, ktorí dokázali sformulovať ucelené myšlienky za nekompromisných 20 sekúnd na jeden slide prezentácie. Na pódiu sa vystriedali umelci s rôznymi komunikačnými schopnosťami. Niektorí pôsobili dojmom, že sa nenarodili iba so štetcom, ale aj mikrofónom v ruke. Niektorým poloha komunikovať s obecenstvom okrem vizuálnej výpovede aj tou slovnou robila mierne ťažkosti. I ostýchavejší ale boli publikom vrelo prijatí.
Video: Reportáž z bratislavskej PKN |
Autor: tv.sme.sk |
Príjemným prvkom netypickým pre časté akademické debaty o vizuálnom umení a architektúre bola pretrvávajúca prítomnosť humoru. Či už ako dôsledok vypointovaných vtipov alebo oduševneného komentovania slide-u, ktorý dávno zmizol z premietacej plochy. Alebo výkonov improvizovaného tlmočníka, ktorý niekedy nepustil prednášajúceho umelca k slovu. A prehováral k publiku hádam viac v cudzom jazyku ako v jeho rodnej reči. Išlo vlastne tiež o jedného z prednášajúcich, Jana Tabora, ktorý rakúskej fotografke Herthe Hurnaus pomáhal s tlmočením. Do atmosféry večera ale aj tento "výkon" veľmi dobre zapadol.
Formát ponúka možnosť zúčastniť sa i divákom, ktorí sa boja, že prednáške o vizuálnom umení nemajú šancu porozumieť. Alebo na nej nezaspať (vlastná skúsenosť). Ich nekompetentnosť hodnotiť takéto umenie sa na konci akcie nijako nezmenší (opäť vlastná skúsenosť), prinajmenšom ale odchádzajú s dobrým pocitom, že sa bavili. Rozmanitou paletou prestriedaných tém sa efektívne znižuje riziko, že by si diváci za večer nenašli nič, čo by ich bavilo. Po zavŕšení oficiálneho programu „Peča-kuča“ navyše majú vo všeobecnej pele-mele a trme-vrme, rozumej afterparty, možnosť komunikovať s tvorcami, nadväzovať spoluprácu alebo si skrátka užívať atmosféru dobre načatého večera.
Či už vizuálnemu umeniu rozumiete alebo nie, je Pecha Kucha
tou správnou príležitosťou zúčastniť sa jeho neformálnej a neškrobenej
prezentácie. V roku 2008 ju na Slovensku dostanete ešte deväťkrát.
Striedavo v Žiline ( najbližšie 28. marca) a Bratislave. Jeden
špeciál si prednášajúci odskúšajú aj pred masovým publikom na letnom
trenčianskom festivale Pohoda.
- Na prvej bratislavskej Pecha Kucha Night sa predstavili: Beef architekti, Erik Binder, Dizajn na kolesách, Jarmila Džuppová, Maroš Fečík / ± architects, Hertha Hurnaus (at), Sylvia Jokelová, Radovan Martinček, Peter C. Abony, Juraj Sukop, Erik Šille, Jan Tabor a Gerhard Binder / F.E.A. (at), Vallo Sadovsky Architects, Karol Weisslechner.)