Karol Duchoň - Čardáš dvoch sŕdc

Po úspechu minuloročnej hudobnej edície prichádza denník SME sdruhým dielom série Slovenské legendárne albumy. Ide o reedíciudesiatich pôvodných albumov vydavateľstva Opus. CD nosiče si budetemôcť kúpiť s denníkom SME všade tam, kde sa predávajú noviny. Cenajedného albumu je 149 korún. Každý z nich bude v predaji počas jednéhotýždňa. Dnes vám predstavíme album, ktorý si budetemôcť kúpiť v stánkoch od pondelka 19. mája.

V prípade záujmu si môžete albumyobjednať za cenu 129 korún na adrese albumy@sme.sk, prípadne natelefónnom čísle 02/ 59 233 411. Informácie o objednávaní nájdete tiež nastránke www.albumy.sme.sk.

Spomienky na Karola

Väčšina nahrávok, ktoré vychádzajú v rámciedície legendárnych slovenských albumov, pochádza z rockovej éry. Jednaz výnimiek je Čardáš dvoch sŕdc Karola Duchoňa, nezabudnuteľnéhospeváka 70. a 80. rokov, ktorého krátku hviezdnu kariéru ukončila smrťnásledkom cirhózy pečene vo veku 35 rokov v roku 1985. Na Duchoňaspomínajú traja jeho blízki spolupracovníci - skladatelia. Mimoriadnemiesto v jeho živote má Peter Hanzely, autor titulnej skladby nášho CDa aj megahitu V slovenských dolinách.

Originál, aký sa narodí len raz

Sedemdesiate roky, to bola éra veľkých speváckych hlasov, pre ktoré sa robili "veľké" piesne. Patrili tam Jana Kocianová, Marcela Laiferová a ďalší. V tom období urobil veľa pesničiek pre rozhlas, televíziu, pre Opus i do filmu Ali Brezovský. Mnohé z nich naspieval práve Karol.

"Spoluprácu s ním som mal rád napriek tomu, že to nebolo vždy bezproblémové. Bol to človek s veľkým srdcom, od ktorého mal skladateľ spätnú väzbu v jeho emotívnom ohlase. Keď mal Karol svoju hviezdnu chvíľu, vedel zaspievať tak, ako to vtedy nikto iný nedokázal. Mal vrúcnosť, dušu, fíling, všetky kladné aj záporné vlastnosti, ktoré umelec potrebuje na to, aby vytvoril niečo, čo za ním stojí.

Karol bol ľudový jednoduchý človek, všade mal veľa kamarátov, ktorí ho chceli pohostiť, a on im neodmietal. Jeden čas býval kúsok od nás a občas k nám zavítal. Môj nebohý syn Marek dokonca napísal pesničku Spomienka na Karola, vtedy ho priam hltal. Objavujú sa výhrady ku Karolovmu repertoáru, že mal kolísavú úroveň. Netreba však zabúdať na dobu, v ktorej žil. Keby mal manažéra a okolo seba ľudí, ktorí by sa oňho kompetentne starali a vedeli ho usmerniť ako napríklad Tom Jones, s ktorým ho často porovnávali, vyzeralo by to určite inak. To sa však netýka albumu Čardáš dvoch sŕdc, ktorý je kvalitou veľmi vyrovnaný, k čomu okrem Karola prispieva aj Orchester Gustava Broma. Ako to už chodí pri výnimočných talentoch, aj Karolovi niečo chýbalo, možno vôľové vlastnosti, a to spôsobilo jeho predčasný koniec. Ale tak či tak to bol originál, aký sa narodil len raz," dodáva Brezovský.

Peter Hanzely: Bol mojím druhým ja

V 70. rokoch som nastúpil do Československého rozhlasu na Slovensku ako redaktor do Redakcie zábavných žánrov, kde bol vedúci pán Pavol Zelenay. Predtým som pôsobil v zahraničí, tak som sa na Slovensku obzeral po spevákovi, ktorý by vyhovoval môjmu naturelu. Zoznámil som sa s Karolom a stal sa pre mňa druhým bratom.

Prvé obdobie sme sa len rozprávali, žartovali a bláznili sa. Mali sme rovnaký zmysel pre humor, rovnaké myšlienkové pochody. Potom sme začali robiť aj hudbu. Stal sa pre mňa najvernejším umeleckým partnerom, mojím druhým ja. Robil som preňho spontánne, neboli žiadne dorábky a prerábky. Nápady sa sypali a on sa chytal. Pri skladaní som si pomáhal talianskymi slovami, aj keď po taliansky neviem, ale ten jazyk mi krásne znie. Nikdy sme nerobili pokusy, išli sme na istotu. Naša prvá skladba sa volala Pieseň pre teba. Druhá bola V slovenských dolinách. Dali sme ju aj na Bratislavskú lýru, ale nemali sme šťastie, my sme vlastne s Karolom na lýrach nikdy nemali šťastie, čo ma hnevalo. Nakoniec sa V Slovenských dolinách chytila v rozhlasovej súťaži pesničky pre Hviezdu a stala sa hitom. Tak sme si povedali, že to so súťažami skúsime inak.

Na politické piesne som vždy odmietal ísť, ale urobil som skladbu inšpirovanú folklórom Čardáš dvoch sŕdc. Vtedy neboli u nás syntetizátory, tak sme demo nahrávali zaujímavým spôsobom do niektorých kladiviek klavíra som napichal pripináčiky, aby to malo cinkotavý zvuk. Vymyslel som, že do štúdiovej verzie dám na úvod ľudovku. Také niečo dovtedy u nás nikto neurobil. Vtedy prišla na Slovkoncert ponuka do Japonska na obrovský festival, ktorý organizovala firma Yamaha. A povedali sme si, že keď sme doteraz na súťažiach neuspeli s klasickými kantilénami, dáme tam toto. Vtedy bol problém poslať do Japonska aj balík s notami a nahrávkou, museli sme to riešiť cez colníkov na letisku. Keď nás vybrali, skoro som odpadol. Do Japonska som nakoniec nešiel, nepodarilo sa v Prahe vybaviť všetky papiere. Myslím, že to bolo preto, lebo som nikdy nemal rád režim. Japonci si aranžmán upravili pre svoj orchester a bolo to veľmi zaujímavé. Na festivale sa zúčastnilo 32 štátov a 46 skladieb. Bol tam aj Elton John. Karol však Japoncov úplne pobláznil, boli úplne nadšení.

Robili sme hudbu s vášňou a prisahám, že po celý čas sa nespýtal "čo za to dostaneme". Honoráre boli vtedy smiešne, ale nakoniec zažívam pocit satisfakcie, pozrite sa, akým hitom je V slovenských dolinách.

Karol bol moje druhé ja. Jeho veľa ľudí zneužívalo a on sa nechal. Snažil som sa ho usmerniť aj v rámci životného štýlu. Veľmi dlho nebýval opitý, aj keď, vždy mal niečo v sebe. Prudký spád to nabralo až v poslednej fáze, ktorá bola pomerne krátka.

Teraz bývam na Záhorí, presťahovali sme sa na vidiek, aby som mohol hrať. Otvorím dvere a som v prírode. Určite by sa mu u mňa páčilo.

Z archívu: Duchoň o sebe a o súčasnej hudbe

Plány? Napriek tomu, že ako tridsaťjedenročný mám ešte čo povedať v slovenskej populárnej hudbe, vlastne neviem, čo ďalej. Vrátiť sa k strojarine? Ísť pracovať napríklad do Opusu? Zdá sa, že tým, ktorí o veciach rozhodujú, je to pomerne ľahostajné. Mne ešte celkom nie.

Teraz sa v Bratislave chodí napríklad na Vargu. Chcel by som vedieť, koľkí tomu, čo Varga hrá, naozaj rozumejú a koľkých to v skutočnosti povznáša. A sú to poväčšine tí istí, ktorí chodia na Katapult, práve preto, že je taký jednoduchý a hlučný. Kde je tu logika?

Populár, 1981

Karči vedel pieseň oplodniť

Pavol Zelenay sa s Karolom prvýkrát stretol v roku 1966 v rozhlase: "Upozornili ma, že dolu nahráva pozoruhodný spevák. Išlo o prevzatú pesničku Sugar Sugar, po slovensky Nálady, známejšiu ako Uber pary. V tom istom roku bol prvý ročník Bratislavskej lýry, kde Karol spieval moju skladbu s Lasicovým textom," spomína Zelenay, ktorý s Duchoňom spolupracoval do roku 1974, skomponoval pre neho viacero pesničiek, za pesničku Zem pamätá dostali aj Lýru.

"V roku 1974 sme boli spolu v juhoslovanskej Ľubľane, kde bola súťaž na spôsob San Rema súťažili domáci autori a ich pesnička zaznela v dvoch verziách, jednu zaspieval domáci spevák a druhú zadali zahraničnému umelcovi. V našom prípade bol domáci spevák výborný a pomyslel som si, že toto je naozaj silná konkurencia. Ale potom nastúpil Karči. Vyšiel na pódium, vyceril biele zuby a v tom momente bolo publikum jeho. Tú arénu úplne nadul a aj aparatúra zrazu začala hrať úplne inak. V zákulisí hneď čulo komunikoval po chorvátsky a hneď bol centrom spoločnosti, usporiadateľov aj spevákov. Karči bol spontánny, priateľský človek. Nevyzeral, že by mal nejaké problémy. Ak, tak jedine s memorovaním textov. Keď mal naživo spievať novú pesničku, mal trému a možno si pomohol nejakým alkoholom. Ale s mierou. V období, keď sme spolupracovali, s tým nemal problém. To prišlo až neskôr a pomohli mu takzvaní kamaráti, ktorí nielenže cítili potrebu si s ním vypiť, ale nebrali na neho ohľad, dokonca mu nosili alkohol aj do nemocnice. Bol skvelý spevák. Dal piesni pridanú hodnotu, svojím spôsobom ju oplodnil. Obyčajne to býva tak, že autor má svoju predstavu o konečnom vyznení piesne, a to sa málokedy splní. V mojom živote sa stalo asi trikrát, že spevák prekonal moje predstavy a jedným z nich bol Karol," hovorí Zelenay.