Robo Grigorov - MIDI

V osemdesiatych rokoch sa v pope diali zaujímavé veci. Na rozdiel od Česka, kde normalizácia chytila druhý dych, u nás nebol tlak taký silný a na scéne sa objavili umelci, ktorí sa stali trvalým fondom: Richard Müller, Lojzo, Tublatanka, Beáta Dubasová, Demikát s Mariánom Greksom a Andrejom Šebanom a mnohí ďalší. A, samozrejme, Robo Grigorov, ktorý nastúpil typickým neprehliadnuteľným spôsobom.

Melódia je základ

Grigorov nastúpil na vlnu bieleho reggae, ako ho hrali vtedajšie skupiny Madness či Specials - veď aj hral v skupine Ventil RG, ale dominantné u neho boli vždy melódie. To si zasa možno doniesol z folkového tria Prešporok. Vo folku sa nedá skrývať za aranžérsky outfit.

Zrazu sme tu mali skvelého, technicky vybrúseného speváka s úžasným fílingom, charakteristickým hlasom a zároveň autora piesní, o ktorých dnes už vieme, že majú nadčasové kvality.

Debutový album vyšiel, keď mal Grigorov 22 rokov. Zvukovo je zaujímavý tým, že kým v čase jeho vydania (rok 1987) vládli hudbe digitálne syntetizátory, elektronické bicie a celkovo "plastový" zvuk, na Grigorovovej platni počujeme akustické bicie slovenskej hudobnej legendy Dušana Hájeka, elektrické klavíry, naturálne gitary, živé nástroje. "Dodnes to robím," smeje sa Grigorov. "Toto bude v kurze vždy. A okrem toho, som staromilec. Nerozumiem rapu, ale o to viac počúvam Traveling Wilburys."

V roku 1988 vydal Grigorov druhý album Nohy, ktorý za debutom ničím nezaostával, okrem iného obsahoval neskorší hit Pocta Majakovskému na svoju dobu s revolučným textom. Zároveň začal mať dosť komunistov, ktorí mu robili problémy, a emigroval do Belgicka. Po revolúcii sa vrátil a nahral ešte niekoľko albumov, z ktorých sa uchytilo zopár hitov. V 90. rokoch sa vrátil k reggae a po pauze sa v roku 2006 vrátil s albumom Balady. Skladba Povedzme sa stala mimoriadne frekventovaným hitom.

Čo sa mi nepáčilo, neviem

Čo vás priviedlo od folku a rocku k novej vlne a reggae?

Počúval som množstvo hudby, ktorá sa mi páčila. Spomeniem Cata Stevensa, Rolling Stones, UB40 a ďalších.

Ako ste pripravovali materiál na váš prvý album?

Nahrával som si demo nahrávky a potom sme pesničky do aleluja skúšali s kapelou.

Boli tam aj veci z predchádzajúcich období alebo išlo o čerstvé pesničky?

No, je to už predsa len pár rokov, tak si to už veľmi nepamätám, ale myslím, že to bola kombinácia oboch.

Ako ste nahrávali album?

Tak, ako sa vtedy zvyklo nahrávať. Najprv rytmika - bicie, basgitara a gitara naraz a potom postupne ostatné nástroje. Pri prvých nahrávkach sme mali k dispozícii iba osem stôp, tak sme museli všelijako čarovať. Aranžmány vznikali kolektívne, ale snažil som sa, aby zneli tak, ako som si ich predtým predstavoval.

Čo ste vnímali z vtedajšej slovenskej populárnej scény?

Mal som pomerne málo času ju vnímať. Ak sme s MIDI práve nekoncertovali, boli sme zavretí v skúšobni alebo v štúdiu. Páčila sa mi Marika, Meky, Fermáta, Prúdy a podobne. Čo sa mi nepáčilo, neviem. Asi preto, že som sa tým tým nezaoberal.

Spomínate si na problémy s komunistami?

Myslím, že komunisti mali oveľa väčší problém so mnou ako ja s nimi. Kolektívne by som ich nikdy nesúdil. Ako všade, aj medzi nimi sa našli slušní aj hlúpi ľudia.

Z archívu

Grigorov o sebe

V roku 1987 vyšiel v časopise Populár rozhovor s Robom Grigorovom, kde rozpráva aj o svojom debutovom albume. Vyberáme z neho niekoľko odpovedí.

O súčasnej hudbe

Podľa mňa je dnešná populárna hudba skutočne dosť jednotvárna. Samozrejme, niečo sa z nej dá vybrať, ale ja sa potom vždy vrátim k svojim dlhoročným láskam. Pozrite sa, ja nie som apriori proti nijakému žánru - keď sa robí dobre. Vtedy má komercia svoj význam. Barbru Streisandovú si napríklad vždy rád vypočujem. Ja mám na to jednoduchý, ale presný test. Keď si pesničku zahrám na klavíri, teda ju vnímam bez "obalu" okolo a stále sa mi páči - vtedy je dobrá. A u Beatles či Phila Collinsa je taká každá.

O zmenách v kapele MIDI

S novým basgitaristom Stanom Šebestom sme už robili pár vecí v štúdiu a cením si, že teraz stojíme spolu i na pódiu, pretože si ho vážim ako človeka aj muzikanta. Bubeníka Dušana Hájeka, ktorý k nám prišiel po odchode Romana Chovanca do Modusu, určite nemusím nikomu predstavovať. Poviem iba toľko, že som skutočne rád, že moju ponuku prijal. Pretože niektoré vzťahy v kapele začali byť vyhrotené, musel som sa rozlúčiť s klaviristom Antonom Kubasákom, ktorý nám všetkým v poslednom čase dosť sťažoval prácu. Namiesto neho je tu Pavol Hric a zvyšok tvoria gitarista Vladimír Kunert a saxofonista Tibor Herchl.

Po akej ceste chce ísť

Predovšetkým len po tej, ktorá je moja. Veď je predsa strašne nudné a ponižujúce niekoho napodobňovať. Samozrejme, kam dôjdem, nemôžem presne vedieť. Určite však budem odmietať kompromisy, lajdákom sa u mňa bude robiť ťažko, vždy mi pôjde o čo najkvalitnejšiu robotu. Aj za cenu prípadných konfliktov a nedorozumení. Tak ako doteraz.

Je to rebel, aj keď spieva milostnú pieseň

Vďaka Robovi Grigorovovi sa v našom pope po prvýkrát objavil typ speváka, ktorý by sa dal nazvať „rebelom bez príčiny“. Byť v opozícii vždy patrilo k jeho životnému štýlu. Textársku podobu dostávala jeho revolta aj vďaka človeku, ktorý bol pre spevákov vždy viac než textárom – Kamilovi Peterajovi. Ten nám porozprával o ich spolupráci.

Grigorov je jeden z našich najlepších spevákov, ak nie najlepší. Vynikajúco frázuje, spolu s Mekym Žbirkom sa najviac blíži k angličtine. Jeho skladby sú v anglických verziách, na rozdiel od iných slovenských spevákov, výborné. To je dôležité, lebo angličtina je jazykom pop music. Skvelé boli aj koncerty so skupinou MIDI, nepamätám si, že by som odvtedy videl zaujímavejšie. Robo sa vedel úžasne nasadiť. Mohol byť nositeľom vecí, ktoré sú u iných spevákov nepredstaviteľné. Aká bola naša spolupráca? Vždy si potrpel na to, aby texty boli dobré. Niekedy to boli aj tvrdé diskusie. Vlastne som sa s ním hádal pri každom texte. On sa rád háda, niekedy hovorí veci až príliš prudko, konflikty sú jeho hnacím motorom, ale vážil som si na ňom, že vie oponovať. Vtedy som mal na scéne dosť výsadné postavenie a možno, že mnohí interpreti sa ani neopovážili mi odporovať, a on to robil bežne, čo bolo sympatické. On je inak zvláštny typ - pôsobí ako rebel, aj keď spieva milostnú pesničku. Okrem textárstva som mával ešte jednu úlohu - speváci za mnou sami chodili, robil som im akéhosi zástupcu pri rokovaniach s inštitúciami a bránil som ich pred nimi, lebo som ovládal ich chod. Robovi som robil priam žehličku, vždy niečo vyviedol, napríklad nejakého tajomníka v strane v Spišskej Novej Vsi oblial vodou a už bol škandál. Na slovenskej scéne je Robo nezaraditeľný exot, výborný autor. Niektoré jeho skladby by podľa mňa obstáli v akomkoľvek rádiu na svete. Možno je škoda, že nerobí aj s inými spevákmi.

Po úspechu minuloročnej hudobnej edície prichádza denník SME sdruhým dielom série Slovenské legendárne albumy. Ide o reedíciudesiatich pôvodných albumov vydavateľstva Opus. CD nosiče si budetemôcť kúpiť s denníkom SME všade tam, kde sa predávajú noviny. Cenajedného albumu je 149 korún. Každý z nich bude v predaji počas jednéhotýždňa. Dnes vám predstavíme album, ktorý si budetemôcť kúpiť v stánkoch od pondelka 26. mája.

V prípade záujmu si môžete albumyobjednať za cenu 129 korún na adrese albumy@sme.sk, prípadne natelefónnom čísle 02/ 59 233 411. Informácie o objednávaní nájdete tiež nastránke www.albumy.sme.sk.

Robo Grigorov - Midi Robo Grigorov patrí medzi najtalentovanejších ľudí slovenského popu a je málo jasnejších dôkazov, ako jeho debutový album, ktorý vydal ako dvadsaťtriročný. Kolekcia nemá slabé miesto a obsahuje niekoľko skladieb, ktoré sa nepodarilo prekonať ani samotnému autorovi. Informácie k CD 1. ZRÚCANINA 3:45, R. Grigorov/Ľ. Zeman 2. EDO 3:29, R. Grigorov/K. Peteraj 3. DVA ROKY PRÁZDNIN 4:34, R. Grigorov/K. Peteraj 4. DÝCHANIE Z ÚST DO ÚST 2:51, R. Grigorov/Ľ. Zeman 5. BOL TAKÝ CHALAN 2:32, R. Grigorov/Ľ. Zeman 6. PO VÍNE 4:12, R. Grigorov/K. Peteraj 7. BOL RAZ JEDEN ŽIAK 3:05, R. Grigorov/K. Peteraj 8. MÁM TRISTO MESIACOV 3:23, R. Grigorov/Ľ. Zeman 9. SOM STÁLE ROVNAKÝ 3:11, R. Grigorov/Ľ. Zeman 10. MONIKA 4:08, R. Grigorov/Ľ. Zeman 11. TAJOMSTVO STAREJ IZBY 3:06, F. Griglák/K. Peteraj 12. VALČÍK PRE EURÓPU 3:58, R. Grigorov/K. Peteraj SPIEVA: Robo Grigorov HRÁ SKUPINA MIDI V OBSADENÍ: Robo Grigorov – flauta Dušan Hájek – bicie nástroje Anton Kubasák – klávesové nástroje, zbor Daniel Gavalda – altový saxofón, fagot Tibor Herchl – altový a tenorový saxofón HOSTIA: Igor Domanyi – altový saxofón Ivan Ščasný – basová gitara, zbor Andrej Šeban – sólová gitara František Griglák – sólová gitara, klávesové nástroje Hudobná réžia: Ján Lauko, Peter Smolinský Zvuková réžia: Jozef Krajčovič Technická spolupráca: Michal Ivanický Zodpovedný redaktor: Štefan Danko Photo ©: Fedor Nemec, Zuzana Mináčová Design ©: Róbert Němeček (P) 1987 OPUS This edition © 2008 OPUS a.s. Cover 2008 iGor Kovár

Autor: MARIAN JASLOVSKÝ