Hudbu The Autumnist možno bez hanby pustiť kdekoľvek na svete
The Autumnist
Deadred Records
9 skladieb, čas 42:27
BRATISLAVA. Inštrumentálne pesničky, voľne a veľmi muzikálne si vyberajúce z rôznych žánrov, detailné vyhranie sa so zvukom.
Nie je to metal
Nie, nebavíme sa o brazílskom samplingovom veľmajstrovi Amonovi Tobinovi, ale o Vladovi Ďurajkovi. Na našej prispatej scéne elektronickej hudby určenej skôr na počúvanie sa najskôr vynoril pod pseudonymom Abuse, no keďže metalových skupín narábajúcich s rovnakým anglickým slovom však už existuje dosť, teraz tu máme nový projekt The Autumnist.
So zmenou pseudonymu prišiel aj posun v tvorbe. Oproti debutovému albumu Great Outdoors spred štyroch rokov je tu menej samplov a dídžejského scratchingu, viac zvukov starých synťákov a priestoru pre live rytmiku.
Čo sa nezmenilo, je Ďurajkov dôraz na prácu s melódiami. Tvorí ich len niekoľko tónov, no sú dávkované s úžasným napätím, na ktorom stojí všetkých deväť skladieb.
Album má len čosi vyše 40 minút, sú to prevažne inštrumentálne downtempové plochy, do ktorých raz vpláva hlas Američanky Tracy Miller.
Zvuku dosť pomohol aj vychytený český producent Ecson Waldes, no hoci znie táto hudba súčasne, zároveň sa netvári, že nič pred ňou neexistovalo.
Nostalgická, mierne temná atmosféra okrem Tobina evokuje aj Portishead, retro zvuk analógových synťákov zase najmä Jeana-Michela Jarrého (The Heist), raz dokonca vzdialene aj Depeche Mode (Too Human).
Made in Slovakia
The Autumnist by sa dala používať ako chyták - len málokto by pravdepodobne uhádol, že je Made in Slovakia.
Toto cédečko môžete bez hanby pustiť hocikde vo svete, je naozaj exportné v pravom slova zmysle. Jeho jediným problémom je, že napriek jesennému názvu prišlo na trh až v januári, a prišlo tak o možnosť zabodovať v anketách o album roka 2008. To je však jedno - aj keď si ho pustíte len raz (oveľa reálnejšie je, že sa bude otáčať v prehrávačoch viackrát), budete si ho pamätať aj o niekoľko mesiacov.
