Nedávno zverejnený prieskum skupiny vedcov pod vedením Petra Valčeka hovorí, že Slováci čítajú menej. Keď je reč o beletrii, rozdiel oproti roku 2004 nie je bezvýznamný - takmer z deviatich percent pravidelných čitateľov klesol ich počet na päť a pol. Na tomto prepade má zásluhu najmladšia generácia, pre ktorú čítanie kníh naozaj nepatrí medzi obľúbené spôsoby trávenia voľného času. Lepšie je na tom odborná a populárno-náučná literatúra. Beletria sa prinajlepšom dostala z kolónky „umenie“ do kolónky „zábava“, podobne ako film.
Že to však na Slovensku s čítaním nie je úplná katastrofa, dokazuje aj existencia veľkých vydavateľstiev a kníhkupectiev. Preto sme do nich zašli a spýtali sme sa ich predstaviteľov, ako to vlastne vidia oni, čo ľudia čítajú a či existujú nejaké čitateľské trendy.
Trendom sú domáci autori
Keď komerčné rádiá nasadzujú do playlistu novú pesničku, overujú si ju u cieľovej skupiny. V knižnom vydavateľstve takáto prax nie je možná. „Jediná cesta je niečo vyskúšať a keď to funguje, rozmýšľať, ako by niečo podobné mohlo fungovať zasa,“ hovorí Juraj Heger, riaditeľ vydavateľstva Slovart.
Zdôrazňuje, že Slováci stále viac čítajú domácich autorov. „Dvaja pseudonymoví spisovatelia - Maxim E. Matkin a Dominik Dán plus Boris Filan sú naši najpredávanejší autori za minulý rok a to aj v konkurencii zahraničných spisovateľov. Ich knihy sa predávajú v desiatkach tisícov výtlačkov,“ hovorí Heger.
Ženské romány už nedominujú
„Nemáme relevantné prieskumy, čo Slováci čítajú, ale vieme, čo kupujú,“ hovorí Mária Lešková, PR manažérka vydavateľstva Ikar. Ikar je veľkým hráčom na slovenskom knižnom trhu. Mnohí ho považujú za vydavateľstvo ženských románov, reprezentovaných najúspešnejšou slovenskou spisovateľkou Táňou Keleovou-Vasilkovou. „Ženské romány momentálne zažívajú boom a držia sa pomerne vysoko na latke predajnosti, ale zďaleka to nie je dominujúcim trendom v našom vydavateľstve,“ podotýka Lešková.
Keď slovenský autor predá tisícpäťsto kníh, dá sa to už považovať za celkom solídny úspech. Čo sú úspešné čísla podľa Ikaru? „Je to individuálne, zo sedmičky Harryho Pottera sa predalo viac ako 70-tisíc kusov. Pani Keleová-Vasilková predáva minimálne 25- až 30-tisíc výtlačkov. Ale inak je veľký úspech 10-tisíc, a je jedno, či ide o nášho, alebo zahraničného autora,“ uzatvára Mária Lešková.
Ľudia chcú širšiu ponuku
Kníhkupectvo Artforum sa od pavlačového obchodu pre úzky okruh intelektuálov vypracovalo k širokospektrálnej sieti. Stále má však ambície byť istým spôsobom strážcom dobrého vkusu. „Nebránime sa predať z nejakého titulu čo najviac kusov,“ hovorí Vladimír Michal, „ale kritériom je, aby to nebol brak. Nie sme cenzori - to, čo budem predávať, je základná otázka, ktorú rieši každý kníhkupec na svete.“
V Artfore pozorujú dva trendy: najúspešnejšieho titulu sa každý rok predá menej. Keď v roku 2006 sa rebríčkovej jednotky - Kunderovej Neznesiteľnej ľahkosti bytia - predalo viac ako 2200 výtlačkov, minulý rok sa čísla jedna, Gomory od Roberta Saviana, predalo 766 kusov.
„Na druhej strane celkový predaj sa zvyšuje, takže ľudia chcú evidentne širšiu ponuku a radi si z nej vyberajú,“ dodáva Michal. Druhý trend je podľa neho ten, že je čím ďalej, tým viac ľudí ide za konkrétnou knihou, teda ubúda tých, čo si idú „niečo kúpiť“.
Čoraz menej beletrie
O nákupných centrách sa hovorí ako o chrámoch konzumu. Že nakupovať sa dá aj outfit ducha, svedčí úspešná existencia siete Panta Rhei. „Zvláštnosťou je, že v horizonte troch-štyroch rokov zaznamenávame výrazný posun od beletrie k iným žánrom - odborným, populárno-náučným publikáciám, knižkám o alternatívnej medicíne, životnom štýle a podobne.
Beletria tvorí oveľa menej ako polovicu obratu,“ hovorí obchodný riaditeľ Vladimír Babečka. Z desiatich najpredávanejších titulov Panta Rhei je sedem od slovenských autorov, čo naozaj jasne naznačuje trend narastajúcej obľúbenosti domácich tvorcov (okrem titulov uvedených v tabuľke ešte Maxim E. Matkin, Jozef Heriban a Boris Filan).
O slovenskú literatúru je záujem
Koloman Kertész Bagala, respektíve jeho vydavateľstvo LCA sa špecializuje na vydávanie pôvodnej tvorby. Po ročnej prestávke sa vlani vrátil k vydavateľskej činnosti. „Vydal som jedenásť kníh súčasných slovenských autorov a podpísal desať zmlúv na zahraničné vydania,“ hovorí.
„Som rád, že o slovenskú literatúru je stále záujem, svedčia o tom vlani vypredané tituly - román Jany Beňovej (Plán odprevádzania) a Agdu Bavi Paina (Koniec sveta), ktorá dostala medzinárodnú cenu Bank Austria Literaris 2008, zborníky zo súťaže Poviedka 2007 a 2008 alebo dotlače kníh Mareka Vadasa (Liečiteľ), či Viliama Klimáčka (Námestie kozmonautov).
Koncom minulého roka som spustil nové stránky literarnyklub.sk pre početných fanúšikov pôvodnej tvorby na Slovensku. Zatiaľ funguje hlavne ako elektronické kníhkupectvo, ale v budúcnosti by sa mala vyvinúť do podoby informačného a komunitného literárneho webu.
TOP 5 Slovartu za rok 2008
1. Miluj ma ironicky Maxim E. Matkin
2. Knieža Smrť Dominik Dán
3. Hriech náš každodenný Dominik Dán
4. Bratislavské krutosti Boris Filan
5. Mužské interiéry Maxim E. Matkin
TOP 5 Ikaru za rok 2008
1. Harry Potter a dary smrti Joanne K. Rowlingová
2. Nataša Táňa Keleová-Vasilková
3. Tajomstvo - The Secret Rhonda Byrne
4. Rozbité šťastie Táňa Keleová-Vasilková
5. 1000 zaujímavostí Slovenska Ján Lacika
Top 5 Artfora za rok 2008
1. Gomora Roberto Saviano
2. Jidiše kop Rabi Nilton Bonder
3. Harry Potter a dary smrti Joanne K. Rowlingová
4. Povídky Zdeněk Svěrák
5. Konec světa & Hard-boiled Wonderland Murakami Haruki
Top 5 Panta Rhei za rok 2008
1. Stalo sa mi všetko Eva Urbaníková
2. Harry Potter a dary smrti Joanne K. Rowlingová
3. Tajomstvo - The Secret Rhonda Byrne
4. Rozbité šťastie Táňa Keleová-Vasilková
5. Bez dcéry som neodišla Timea Keresztényiová
TOP 5 LCA za rok 2008
1. Plán odprevádzania Jana Beňová
2. Poviedka 2008 Rôzni autori
3. Excentrická univerzita Stanislav Rakús
4. Koniec sveta Agda Bavi Pain
5. Básne I. Ivan Štrpka
