Je neuveriteľné, že z krajiny, ktorá má menej obyvateľov než Bratislava, pochádza toľko originálnych hudobníkov. Björk a Sigur Rós sú už dávno svetové hviezdy. Ostatní síce nevypredávajú veľké haly, ale keď sa objavia v priestore pre pár stoviek divákov, príde za nimi publikum aj zo susedných krajín. Tak to presne bolo aj pri pondelkovom koncerte Emiliani Torrini vo Viedni.
Pôvabná útla tridsiatnička vyšla na pódium klubu Szene so štyrmi muzikantmi a hrala „inteligentné" pesničky. Teda také, ktoré nestoja na troch akordoch a textoch typu together-forever. Príjemný ženský hlas, pomalé tempá a „unplugged" zvuk pripomenú Norah Jones, no namiesto jej ležérneho prejavu a jazzových postupov je Emiliana oveľa bezprostrednejšia, až detsky hravá. Tým zachraňuje aj momenty, pri ktorých by iné speváčky vhupli do gýča.
Sálu úplne roztopila pohodovou atmosférou. Večer začala uvádzať v nemčine, keď jej došli slovíčka, pomohla si názornou ukážkou alebo čarovnou angličtinou. Do hlasu sa jej nasťahoval vírus, ale až tak veľmi to poznať nebolo. Nakoniec sa tak rozbehla, že sa jej nechcelo odísť - po piatich prídavkoch sme tie ďalšie prestali počítať.
Keď spieva a dvaja gitaristi, klavesák s bubeníkom jej vytvárajú nenápadný, no pritom veľmi muzikálny sprievod, cítite, že tá hudba vzniká úplne prirodzene. Že prichádza zvnútra, kde nie je miesto pre pózy či špekulácie o komerčnom úspechu.
No a to najlepšie na koniec - stretnúť na takomto koncerte nášho popredného festivalového promotéra poteší. Ešte lepšie sa od neho počúva, že už rieši otázku, na ktorom z pódií by Emiliana Torrini vynikla najlepšie.
