Takmer ho bolo treba pre slovenskú kultúru zachraňovať. Pred kým? Pred nami samotnými.
Lebo prozaik, básnik, dramatik, filmár Leopold Lahola bol najprv jej nádejnou súčasťou. Krátko po vojne hrali v Československu s úspechom tri jeho divadelné hry: Bezvetrie v Zuele (1947), Štyri strany sveta (1948) a Atentát (1948). V kinách boli filmy podľa jeho scenárov Vlčie diery (1948) a Biela tma (1948). A potom sa stal u nás autorom prohibičným a postupne neznámym.
Krátke sladké časy
Po ostro kritizovanej premiére hry Atentát (v recenzii nadpísanej provokatívne Atentát na koho? ju zničil Vladimír Mináč) sa Lahola v roku 1949 vysťahoval do Izraela, žil a tvoril ako režisér v Juhoslávii a napokon v Mníchove.
Neušiel v čase vojny pred nepriateľom, keď mu, židovskému chlapcovi, šlo o život, naopak, po úteku z pracovného tábora v Novákoch bojoval v SNP. Jeho kľukaté osudy sa skončili predsa len doma. V roku 1967 mohol nakrúcať na bratislavskej Kolibe film Sladký čas Kalimagdory, ale ten čas sa po nakrúcaní skončil. V januári 1968 náhle zomrel.
Skúsenosť väzňa
Zbierku noviel Rozhovor s nepriateľom (Slovenský spisovateľ, Bratislava 2008) písal Lahola až v exile. U nás by sa vtedy dali sotva publikovať (vyšli pod názvom Posledná vec roku 1968). Lahola neakceptoval princípy socialistického realizmu, jeho postavy sa vymykajú vtedajším predstavám o kladných a záporných hrdinoch.
Lahola do svojich próz preniesol skúsenosť väzňa v pracovnom tábore, vojaka z partizánskeho zázemia a navrátilca do povojnových pomerov. Ale niet v tom nič autobiografické, zdôrazňuje sa skôr autentickosť prostredia.
Ľudské drámy a tragédie podáva s úžasnou silou. Človek je u neho vždy postavený do situácií, keď sa musí rozhodovať medzi surovosťou a ľudskosťou. To v jeho príbehoch znamená smrť alebo život.
Zlomové okamihy
Najpríznačnejšia je v tomto ohľade novela Rozhovor s nepriateľom, v ktorej Nemci chytia ozbrojeného partizána a rozhodnú sa popraviť ho. No jeden Nemec vedie so zajatcom rozhovory - zblížia sa, a Nemec popravu nevykoná. V partizánskom tábore, kam sa náhodou dostanú, sa vec zvráti v pravý opak, lebo partizán musí Nemca zastreliť.
V novelách dochádza k zlomovým okamihom, no Lahola neostáva len vo faktickej rovine. Prechádza až do filozoficko-morálnej polohy, kladie rozličné otázky, aby poodhalili podstatu ľudskej existencie. Teda nielen napínavý príbeh, ale aj látka na rozmýšľanie.
Každá z próz má v sebe obrovské napätie a zasahuje čitateľa v jeho najhlbšom vnútri. Do slovenskej literatúry sa vrátilo dielo trvalej hodnoty.
