logo
Sme.sk | Kultúra | Literatúra | Auto je krajšie ako umenie

Futurizmus velebil vojnu i techniku, rýchlosť i nebezpečenstvo. Koketoval však s fašizmom

Taliansky básnik F. T. Marinetti publikoval pred sto rokmi  Futuristický manifest a Zakladateľský akt. Futurizmus tak vznikol takmer zároveň s expresionizmom, ako reakcia na romantické ilúzie a pesimizmus. V manifeste sa uvádza: „Chceme spievať lásku k nebezpečenstvu, energii  a uponáhľanosti. Vyhlasujeme, že nádhera sveta bola obohatená o novú krásu: o krásu rýchlosti.  Chceme velebiť vojnu ­ jedinú hygienu sveta, militarizmus, patriotizmus, deštruktívne gesto anarchistov, krásne smrtonosné myšlienky a opovrhnutie ženou.“

FUTURIZMUS

20. 2. 1909 vyšiel manifest futurizmu.
Rozkvet prežíval v rokoch 1912 - 1915.
Ovplyvnil takmer celé ďalšie smerovanie novodobého umenia.

Nástup futurizmu bol v istom zmysle logickým vyústením procesov, ktoré sa v 19. storočí odohrali. Technická revolúcia i nové spoločenské usporiadanie sveta viedli napokon k vzniku viacerých moderných i modernistických umeleckých i sociálnych smerov. Pomaly nastupoval vek vedy i vek techniky a jej možností.

 

Tento razantný nástup zdôraznil aj futurizmus obrovskými  plagátmi s nápisom v červenej farbe - Futurismo ­ ktorými futuristi oblepili celé Miláno. „Il futuro“ je po taliansky budúcnosť.

Marinetti tak chcel prebrať talianske provinčné obyvateľstvo z letargie, galérie a múzeá vyhlásil za cintoríny a bol odporcom všetkých tradícií. V novom, silno národnom umení mal človek žiť len pre prítomnosť ovplyvnenú vládou strojov. Človek sa v predstavách futuristov stal človekom mesta a ulice, ktorý zbožňuje hmotu, jej pohyb. Veď auto v pohybe je krajšie ako antická socha, tvrdili.

Hmota, pohyb i rýchlosť sú predmetom obdivu a budúcnosťou je mechanický človek s vymeniteľnými súčiastkami.  Hrdinami futurizmu preto boli šoféri, piloti, vojaci a športovci.

Fenomén futurizmu silnie

Futurizmus napokon ovplyvnil všetky formy umenia.  Najlepšie roky však prežíval do roku 1915.

V literatúre zavládlo jeho „osloboďte slová“.  Vetná skladba už nebola dôležitá, podstatné meno malo vyjadriť všetko s matematickými značkami a typografickými obrazcami. Stačil skomolený pravopis, verš sa stal stupnicovým, rým už nepodstatným. Harmónia či dobrý vkus boli podľa futurizmu len tyraniou slov.

Futuristi sa vo svojich knihách rútili živelnou rýchlosťou, kumulovali predstavy a dojmy, akoby bez kontroly rozumu,  čím chceli vytvoriť pohyblivý a simultánny výraz vesmíru. Maliarstvo a sochárstvo si však pomáhali kubofuturizmom i neskorým impresionizmom. V hudbe vznikol bruitizmus (le bruit - hluk) a jeho zakladateľ Russolo skonštruoval intonátory hluku. Najkrajšia hudba totiž podľa futuristov bol rev spaľovacieho motora či pretekárskeho auta.

Taliani vpravo, Rusi vľavo

Futurizmus  „nakazil“ umelcov aj v ďalších krajinách. V Taliansku po vypuknutí 1. svetovej vojny mnohí futuristi narukovali a vo vojne i zomreli. Futuristov však zverstvá vojny nepoučili, ich umelecký smer sa neskôr vyformoval až do obhajoby fašizmu. Zaujímavo silný ohlas mal futurizmus aj v Rusku, kde z neho vznikla ruská avantgarda. „Facka verejnému vkusu“, manifest ruského futurizmu, vyšiel v roku 1912.

No kým talianski futuristi mali napríklad k ženám negatívny postoj, ruskí si pestujú citovosť a ženu si vážia. Napriek tomu používali okrem nových slov aj nadávky. Nenávideli buržoáziu a kapitalistické mesto, no propagovali lásku k národu a zasadzovali sa o demokratizáciu umenia.

Futurizmus sa často prelínal aj s expresionizmom či kubizmom. V českej literatúre sa spomína „Almanach na rok 1914“ s S. K. Neumannom či bratmi Čapkovcami. V divadle a vo filme sa preslávil Ferenc Futurista. Nasledovníci či vyznávači futurizmu na rozdiel od Talianov nezabŕdli do politiky, ostali vo sfére estetiky. Po prvý raz sa poézia zomkla s výtvarným umením.

Jeho najväčší význam je však vplyv na umenie vôbec a zaslúžil sa o vznik viacerých nových smerov. Hoci sa Marinetti a jeho kruh skompromitovali hlásením sa k Mussolinimu, ich viera v techniku, pohyb a mladosť rozvírila stereotypy umenia.

piatok 20. 2. 2009 | Zora Sirácka
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
© 2009 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Foto: WIKIMEDIA.ORG

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní