právali.
Prešli ste mnohými zamestnaniami, píšete nežnú poéziu, hráte drsnú hudbu, maľujete. Stačí vám 24 hodín denne?
Volal som deduškovi, nech aspoň pre mňa predĺži deň, že to nikomu nepoviem. Odkázal mi, nech odhodím zo svojho života brzdy. Prestal som piť alkohol a na chvíľku mi to pomohlo. No ako som začal maľovať, zasa bolo času málo. Teraz trošku experimentujem so spánkom. Do tretej - štvrtej ráno tvorím, pospím si pár hodín, potom pracujem nech mám za čo žiť, podvečerom si hodinku zameditujem (v preklade 58 minút pospím) a ťahám znova do rána. Zistil som, že na čínskom porekadle „Nikdy nespi toľko, koľko telo potrebuje" niečo bude.
Boli ste v Paname, v Indii. Kam vás to posunulo?
Zistil som, že sme neuveriteľní boháči. Že aj tí naši slovenskí bezdomovci sú na tom lepšie ako indickí žobráci. Z vodovodu nám tečie zlato, stačí zatlačiť gombík a už sa pečie, zohrieva, varí, splachuje, púšťa farebná bedňa s obrázkami z celého sveta, ale napriek tomu, že máme všetkého prebytok, stále nám niečo chýba. Pri naháňaní zlatého teľaťa prichádzame o zdravie či vzťahy, ale tvárime sa, že to nevidíme. Pozitívne sa teším, že prichádzajúca ekonomická kríza či vypnutie plynu nás začne skúšať aj z materiálnej stránky a tým pádom naše duše nebudú zoceľované iba cez vzťahy (s rodičmi, partnermi, cez pracovné a rodinné konflikty), choroby a úmrtia. Všetky údery života prichádzajú, lebo spíme. Chrníme a iba rozprávame zo sna. Ešte že prichádzajú anjeli (nepriatelia) a na nejaký čas nás zobudia.
Ako ste prišli k svojej prezývke „Hirax"?
Ako mladí chalani sme si každý vymysleli prezývky. No a ja som si ju dal podľa jednej americkej hardcorovej kapely. Spieva tam černoch, s ktorým si už roky píšem maily. Trošku ho hnevá, že moja prezývka je v niektorých krajinách známejšia ako jeho vlastná kapela.
Vaše knihy sú známejšie než vaše CD. Prečo?
Lebo trepať počítač na pláž a čítať knihu z naskenovaného pdf súboru je stále omnoho problematickejšie, ako si stiahnuť pesničky v mp3 formáte do prehrávača.
Na vašom blogu www.baricak.blog.sme.sk nájdeme aj cestopisy a poéziu. Dočkáme sa ich v knižnej podobe, alebo nám neostáva iné ako iba spoliehať na RSS?
V máji tohto roka vydám druhý diel románu „Kým nás láska nerozdelí: Nachádzania" plus cestopis z panamskej džungle Darién, kde som sa chvíľku motal medzi indiánmi z kmeňa Emberá. A keďže som výsostne pozitívne mysliaca bytosť, verím, že na vianočný trh realizujem tretí román, ktorý zatiaľ nesie pracovný názov „Všetko je ako je" plus pokúsim sa vydať moju prvú básnickú zbierku. To ale závisí na tom, či cez moje sebakritické sito prejde dostatok publikovateľných básní.
Prvotina „Raz aj v pekle vyjde slnko" má dva konce. V živote však nie sú žiadne zašité strany, ako to bolo tu.
Akože nie sú? Každá vec stojí na našom rozhodnutí za ktoré musíme niesť adekvátnu zodpovednosť. A rozhodnutie logicky prináša viacero variantov riešení. Keď máme problém, stačí spraviť prvý krok a naskytne sa nám možnosť učiniť ďalšie tri. Pri najhoršom variante odporúčam odstrihnúť poslednú kapitolu a pripraviť si vrecko na vracanie.
Nový román má názov „Kým nás láska nerozdelí". Láska predsa spája?
Ale niektorá rozdeľuje a po tomto oddelení konečne zostáva čistá láska odbremenená od nánosov žiarlenia, využívania, vydierania, hádania, závislosti či pokusu o vlastnenie. Láska sa totiž nedá spútať ničím. Je to čistý cit. Nie je o žiarlení, posudzovaní, láska nepodozrieva, láska nič nevnucuje, láska má byť šťastím pre oboch partnerov, láska dáva priestor, láska nie je nefungujúci vzťah, láska je plynúca rieka, láska je sloboda!
Vaši knižní hrdinovia majú zvláštne mená...
Nie, nemajú. To sa zdá len vám. Majú úplne normálne mená. Napríklad meno Xiastro nájdete aj v kalendári, 14. júna má meniny.
Čitatelia si často a radi spájajú tvorbu s realitou autorovho života. Minuli sa vám zážitky a čakáte na ďalšie, keď „Kým nás láska nerozdelí" je prvá časť? Alebo ich bolo toľko, že sa jednoducho „nezmestili"? Kedy sa dočkáme pokračovania?
Celý román je už necelý rok dopísaný. Ja som ho iba rozdelil na dva diely, pretože som mal obavy vydať päťstostranovú knihu. A áno, všetko čo napíšem, som aj prežil. Do detailu. No ale teraz vážne - ľudia majú neuveriteľnú schopnosť pripísať všetko, čo bolo napísané autorovi, že to na vlastnej koži aj sám prežil. Prehliadajú schopnosť vnímania a pozorovania sveta a pretransformovania ho do viet s úmyslom pomôcť druhým. Ale na druhej strane sa mi dobre zaspáva s pomyslením, že ostatok sveta na mňa myslí. Cudzí ľudia o mne vedia všetko, teda aj to, čo neviem ani ja sám. Ďakujem im teda za ich všemocnú starostlivosť! Vďaka ním som sa už dozvedel, že som ženatý, mám deti, bol som vo väzení za predaj drog, mám audinu... Je to prekrásne, keď zistíte, že žijem minimálne tri paralelné životy. Je to paráda!
Mnoho ľudí si myslí, že k tomu, aby boli šťastnými, im vždy kúsok chýba, alebo sa boja, že by to zakríkli. Podľa vás je to inak...
Stále ľuďom šepkám, nech dosiahnu svoje harmóniu a vnútorný úsmev sami. Nech sa nespoliehajú na peniaze, postavenie, kňazov, rodičov a ani partnerov. Keď sa sami naplnia šťastím a pokojom, nič ich už nezrazí k zemi. Postupnosť je jednoducho napísateľná, ale ťažko vykonateľná: Prijať samého seba takého aký som, začať milovať samého seba z čoho sa automaticky poprie hlad po umelej láske a očakávanie lásky od druhých. Partnera a následne aj celý svet začnete ľúbiť čistou a úprimnou láskou. Ustane Niagara pojašených myšlienok v hlave, prestanete sa vŕtať v minulosti a zastavíte plánovanie a žitie v budúcnosti, ktoré prináša len sklamania. Plnohodnotne začnete prežívať prítomnosť a každá pojašená maličkosť vás naplní radosťou - spev vtákov, farby kvetov, úsmev ostatných ľudí. Stanete sa generátorom pozitívnej energie, rozžiarite okolie, zapálite vatry prirodzeností a naša planéta sa premení na raj.
Nepočúvajte cirkevné omáčky typu: Potom a tam, Hirax hovorí: ŽITE ŠŤASTNÝ ŽIVOT TERAZ A TU! Peklo neexistuje. Peklo je maximálne tu na Zemi, kde si odpykávame tresty za hriechy minulých životov (niekto to nazýva vyrovnávaním karmy, ja nazývam život škôlkou, kam sme sa prišli učiť a zdokonaľovať - na pádoch a bolestiach). S tým peklom som to vymyslel pre negatívne mysliacich. Stále je to ale lepší variant ako slepo veriť výmyslom cirkevným hodnostárom, ktorí ponúkajú iba dočasné medikamenty.
Stále brojíte proti cirkvám a náboženstvám?
V žiadnom prípade! Ja budem nesmierne šťastný, keď bude existovať čo najviac eseročiek, ktoré budú činiť ľudí šťastnými a obracať ich na konanie dobra. Ja si predstavujem ľudí za sto rokov ako vysokotónové bytosti žijúce na zemi ako v raji. Jednoznačne som za to, aby ľudia v sebe vychovávali anjelov a nie barbarov. Len nech sa tie firmy nestarajú do politiky, neťahajú z ľudí peniaze a nepredávajú im falošné drogy. Alebo ste už niekedy počuli farára, aby vyslovil vety: „Ovečka moja, môžeš ísť. Už si v sebe našla Boha, ty už cirkev nepotrebuješ. Rozšliapala si svoje vnútorné dynamo viery naplno, Boha si nesieš nadobro v sebe. Buď šťastná, Amen." Ja teda nie. A viem aj prečo. Lebo je to viacej biznis a boj o počet veriacich ako láska a pokora. Tie sú až na druhom mieste.
Píšete, že základom existencie ľudstva je konanie dobra. Nie je v dnešnej dobe človek dobro konajúci v určitom zmysle čudákom?
Čím viacej ma ľudia označujú za čudáka či šibnutého, tým viacej ma utvrdzujú v tom, že kráčam správnym smerom. Ja sa snažím veci ohľadne pochopenia, prijatia, odpustenia a dokonca aj poďakovania za každý bodnutý nôž do chrbta (buď od mojich anjelov - zobúdzačov, teda v ľudskom mylnom preklade „nepriateľov" či od povinné navolených prekážok smerujúcich k môjmu duševnému rastu, teda v ľudskom mylnom preklade „osudu, náhody") doviesť do úplnej dokonalosti, teda že vo mne nezostane žiaden zvyšok negatívnej emócie. Žiaľ, väčšina ľudí súhlasne prikývne hlavou, ale múdre slová zostanú za bránami kostolov a v zatvorených knihách. Nič sa však nedeje, život im bude opakovane podsúvať tie isté problémy, až kým nepostúpia do ďalšieho levelu. Život je prekrásna hra, milujem ho!
Prirovnávajú vás ku Coelhovi, popularitou dosahujete na Matkina. O láske píšete inak, ako sme zvyknutí. Prišli ste s „čistou láskou". Je takýto stav vôbec dosiahnuteľný?
Je! Čo tú radosť zo mňa necítite? Hehe... Spával som s Matkinom (nie, nie je to pani Borušovičová). To dievča má úžasné orgazmy, vie čo je to život žiť. Po milovaní som ho vždy varoval, že ak nezačne dávať svojim čitateľom v knihách aj rady, riešenia a neobjaví sa tam svetlo, začnem písať knihy ja a potom uvidí. Vždy sa tak krásne smiala... Ja som ju ale varoval! Áno, počul som aj prirovnania ku Coelhovi, ale to sa mi zdá pritiahnuté za vlasy.
Moje knihy sú ako vejár - od extrémnych nepekných udalostí, ktoré by mohli bigotne vychovanému človeku pripadať viac ako nestráviteľné, nechutné a s náznakom pornografie až k pozitívnemu vrcholu opisujúceho Boha, lásku, pravdu, svetlo, nájdenie svojho osobného životného naplnenia so snahou postrčenia, aby ľudia objavili svoje šťastie sami v sebe. Každý z nás je bunka Boha, cez náš rast stúpa aj celovesmírne podvedomie, silnie samotný Boh. Je to vyšpekulované veľmi krásne a planéta Zem je na tento duševný vývoj viac než dobre predurčená. Preto vstaňme z prachu a napriek tomu, že plačeme, sa usmejme. Kto tak učiní, lúče tepla si k nemu nájdu cestu. Stačí sa usmiať. Aj keby zo začiatku na silu - áááá, už vám šklbe kútikom. Nebude to s vami až také zlé!
Niektorí po prečítaní vašej knihy vravia, že ste ich ovplyvnili, že zmenili svoj svetonázor. Aký je to pocit - ovplyvňovať iných? Je to určitý druh moci...
Každému radím, nech si z každého vplyvu okolia berie len to, čo mu vnútorne vyhovuje. Neexistuje univerzálna viera pre každého človeka, neexistuje jednojediná zázračná diéta na chudnutie pre hocijakú ženu. Čo duša, to iné vnímanie sveta, čo iný organizmus, to je potrebná iná strava.
Ďakujem za odpovede. Buďte šťastný.
Aj ja prajem celému svetu, nech je šťastný - z celého môjho srdca. Pretože ak sa bude mať sused dobre, aj ja sa budem mať dobre.
Recenzia / kniha
Recept na šťastie, ktorý nie je slepačou polievkou
Od autorov - mužov očakávame spravidla thriller, detektívku či sci-fi. Ženy sa skôr zameriavajú na vzťahy a lásku. Výnimky sa nájdu a jednou z nich je aj Pavel „Hirax“ Baričák.
Debutoval v roku 2007 románom „Raz aj v pekle vyjde slnko“. Román nevšedný, s úletmi mimo realitu ktoré môžu čitateľovi spôsobiť ťažkosti. Na konci zvláštnosť – zašité strany. Ak ste nezvládli pôvodný koniec, stačilo rozstrihnúť niť a happyend bol na svete. Škoda len, že v skutočnom živote niet takých zašitých koncov.
O rok neskôr Baričák ponúka nový román. Tentoraz na pokračovanie, čomu sú jeho priaznivci nesmierne radi, nakoľko majú istotu, že ich obľúbený autor im prinesie ešte minimálne jednu lahôdku. Tí ostatní vedia, po čom už nesiahnu.
„Kým nás láska nerozdelí – Hľadania“. V porovnaní so svojim predchodcom sú aj tu časté úniky od reality, no omnoho príjemnejšie. Hlavný hrdina Xiastro sa dostane do nemocnice a hoci lekári nevedia stanoviť diagnózu, jemu je však všetko jedno len čo vojde do izby sestrička Mislane a on sa zaľúbi. Mislane je ako anjel sprevádzajúci duše k svetlu na konci tunela. Tým svetlom je v románe „čistá láska“, láska bez komplexov, mantinelov spoločnosti, schopnosť milovať a dopriať slobodu - bez túžby vlastniť. Xiastro sa necháva viesť a my cez množstvo postáv a ich rozhovorov či myšlienok máme možnosť spoznať Hiraxov názor na kresťanstvo, spoločnosť, medicínu, liečiteľstvo, drogy, sex, dobro, zlo, ľudí, lásku...na život.
Toto dielo nesadne každému. Mená, aké nezapíšu na žiadnej matrike, slovné spojenia, aké nepoužíva okrem autora nikto, dialógy, aké spolu vedie len mizivé percento populácie, vety, v ktorých sa dá stratiť a nezameniteľný štýl písania môžu spôsobiť, že knihu nedočítate.
Skôr osloví tých, ktorí si čosi prežili, tým, ktorí pocítili tvrdosť dna, tým, ktorí aspoň trochu veria alebo chcú veriť v dobro a lásku.
Na druhej strane ak budete nielen čítať, ale i uvažovať, je možné, že v ňom nájdete svoj spôsob, ako byť šťastným. Alebo ako hovorí autor – „Čítajte s otvoreným srdcom a buďte šťastní!“
Pavel „Hirax“ Baričák: Kým nás láska nerozdelí: Hľadania.
Hladohlas, Martin.
(Edmund Lerner)
Autor: Michaela Procklová
