Po prečítaní úvodných kapitol knihy sa zdá všetko jasné: román Ota Čenku Ty nie si náš, teba zožerieme (Slovart) je paródiou na vládu prvého ministerského predsedu „mladučkej Slovenskej republiky", keď uniesli do Rakúska prezidentovho syna.
Doteraz neznámy prozaik (meno je zrejme pseudonym) sa na začiatku románu pridŕža reálnych faktov okolo tejto škandalóznej udalosti, ibaže predseda vlády sa volá Július Kolkotský, prezident Karol Medveď a unesený syn Bystrík, a vymyslené sú (okrem niekoľkých, napríklad spevák Robo Kazík) aj ďalšie mená a udalosti spojené s vývinom celej kauzy.
Čenko sa sústredil najmä na postavu Kolkotského, pre ktorého je charakteristická priam maniakálna túžba po moci a odstránení všetkých politických protivníkov a rovnako osobná záľuba v kulinárskom umení. Z jeho čudesných a niekedy až údesných chutí na vybrané jedlá urobil autor doslova orgie, pri ktorých sa už ani neje a nehoduje, ale skôr žerie a chľasce, a sám „súdruh Excelencia" nepozná ani v tomto ohľade hranice, lebo za nevydarené jedlo odtne jednému svojmu kuchárovi hlavu.
Autor z neho urobil akéhosi feudálneho panovníka, ktorému poddaní darujú sedem panien a on si s nimi dosýta užíva.
No centrum knihy je inde: v tom, ako predseda rozpúta proti prezidentovi masívnu kampaň a v jej rámci ho aj zavrú v Ilave a kamsi odvlečú, okrem syna i jeho dcéru Katku (to je postava fiktívna), ako si postupne podriaďuje médiá a manipuluje nimi. Čenko nerekonštruuje líniu vyšetrovania, ale často prekračuje hranice vtedajšej reality, vymýšľa si rozličné napínavé akcie a naplno popúšťa uzdu vlastnej fantázie, keď vo veľkých dejových rozmeroch dá vládcovi zorganizovať protičesky zameraný Deň národných bojovníkov.
V románe sa to len tak hmýri zmenami, unesený syn sa ocitne v rukách iných únoscov, tých správnych, prezidenta unesú z Ilavy domov a neskôr oslobodia i jeho dcéru, väznenú zasa kdesi inde, jedni ozbrojenci rabujú vily, kde nachádzajú neznáme rukopisy, takže chaosu je tu viac než dosť. Ale aj nadmiera vulgarizmov, až to kričí.
Všetky tieto akcie viac-menej spolupripravujú dvaja kamaráti - spolužiaci René a Vajco, z ktorých ten prvý chcel byť filmárom a takto to kompenzuje. Raz ich nachádzame na jednej, raz na druhej strane a až nakoniec sa ukáže, že to všetko bola mystifikácia, pravda, okrem únosu syna. René, dávno túžiaci po Amerike, tam napokon odlieta aj s akousi obálkou od priateľa Vajcu, ktorý sa po politických zmenách vo vláde stal ministrom kultúry.
Keď René otvorí obálku, je tam len titul filmu Ty nie si náš, teba zožerieme. To znamená, že kamarát očakáva od neho scenár, ktorý sme si práve prečítali v románovej podobe.
Čenkovej knihe nechýba vtip ani v detailoch, ani v celku, podarilo sa mu dokonale parodovať národniarske ambície, čo sa vlastne v slovenskej ponovembrovej literatúre stáva po prvý raz. Ani presun do gastronomickej oblasti nezatienil hlavný autorov zámer. Zahraničné ohlasy na Čenkovu knihu, uverejnené na obálke, sú tiež dobrou mystifikáciou.
