Debutový album Slnovratu prišiel z Brna

BRATISLAVA. Tichá radosť, ktorá zavládla medzi divákmi v bratislavskom divadle A. ha. pri krste albumu Slnovratu Nikdy tak nebolo, mala v sebe tú dnes nezvyklú harmóniu, ktorá naznačila, že všetci poslucháči, aj keď sa nemuseli vzájomne poznať, si boli priateľsky naklonení.

Večer Slnovratu bol ako príbeh z iného sveta. Zo sveta síce o čosi menej praktického a pragmatického, ale o to úprimnejšieho. Už skutočnosť, že Slnovrat vydáva svoje prvé oficiálne dvojcédečko až po tridsiatich rokoch naznačuje, že ide o jav síce výnimočný, ale pre slovenskú kultúru veľmi dôležitý.

Folk sa v podobe pesničiek so svetonázorom, ktorú mu dali najmä americkí pesničkári Arlo Guthrie, Pete Seeger, Joan Baezová či Bob Dylan a v Čechách Karel Kryl, združenie Šafrán či Jarek Nohavica, na Slovensku definoval začiatkom 70. rokov najmä tvorbou Zuzany Homolovej (bola zároveň aj členkou Šafránu).

Pesničkárske združenie Slnovrat vzniklo v závere sedemdesiatych rokov ako logické vyústenie vtedajšej dusnej normalizačnej atmosféry plnej buď neškodného vyspevovania o láske, alebo ideologicky koncipovaných popevkov z festivalov politickej piesne v Martine a Sokolove.

Ivan Hoffman, Miloš Janoušek, Július Kazimír, Olo Lachký, Pavel Malovič, Martin Mašek, Peter Michalovič, Karol Svozil a Dušan Valúch neboli spoluhráčmi v jednej skupine, ale voľným spoločenstvom nezávisle hrajúcich osobností, vzájomne prepojených spoločnými názormi, postojmi a jazykom. Týmto jazykom, bez fráz a zaužívaných optimistických obratov, hovorili a spievali o problémoch bežných ľudí vtedajšej Československej socialistickej republiky.

Nespievali o hrdinoch socialistickej práce ani o krvilačných západných imperialistoch ako predpisoval vtedajší ideologický kánon. Ak porovnáme texty Slnovratu s textami vtedajšej populárnej hudby, opatrne kráčajúcimi pomedzi nástrahy komunistickej cenzúry, zaznamenáme podstatný rozdiel. Cítiť z nich závan čerstvého vzduchu a slobodného myslenia. Nie je to iba hodnoverná správa o totalitnej dobe, v ktorej autori žili, ale zároveň aj o túžbe po zmene.

Preto nie je náhoda, že Ivan Hoffman, jeden z členov Slnovratu, sa stal hlasom Nežnej revolúcie na Slovensku a jeho pieseň Sľúbili sme si lásku jej neoficiálnou hymnou. Kompletný refrén tejto pesničky znie: „sľúbili sme si lásku, sľúbili sme si vydržať".

Bolo úžasným poznaním po koncerte Slnovratu, že oni naozaj vydržali.