Tento náročný a ťažko dostupný terén si Július Koller zvolil ako miesto na projekt fiktívnej galérie, ktorá mala sprostredkovať komunikáciu medzi Zemou a vesmírom.
Aj keď galéria nevystavovala nijaké diela, jej cieľom bolo uskutočnenie myšlienok a predstáv v reálne existujúcom priestore. Projekt súkromnej galérie v časoch normalizácie nemal najmenšiu šancu, preto Galéria Ganku mohla pôsobiť len ako myšlienkový priestor.
zo svojich priateľov – umelcov, kritikov a horolezcov – zostavil galerijnú radu.Z preparovaných reprodukcií uverejnených v časopise Vysoké Tatry Koller zostavil akýsi katalóg, spísal manifest a
Galéria Ganku sa stala kultúrnou situáciou, čo znamená, že jej cieľom nebolo vystavovať umenie, ale symbolicky sprostredkovať komunikáciu s mimozemskými civilizáciami a poskytovať možnosť alternatívnych spôsobov dorozumenia.
Reprodukovaná kresba využíva dve komiksové polia, aby zaznamenala fiktívny posun reálneho objektu. Idea fiktívnej galérie vychádza z Kollerovej činnosti pomenovanej Univerzálne Futurologické Operácie (U. F. O.). Udalosti každodenného života, reálne predmety a objektívne fakty sa v nich konfrontujú so sférou neuchopiteľného a neidentifikovateľného.
Písmená U. F. O., označujúce neidentifikovateľný lietajúci objekt, sú použité ako iniciály na pomenovanie reálnych situácií zo života. Premena identity umelca na ufonauta, ako jeho celoživotný program, nesie so sebou množstvo ironických poznámok na kultúrne a politické dianie v našej krajine.
Životné dielo umelca (1939 – 2007), ktorý nechcel byť tvorcom grandióznych posolstiev, ale svojou aktivitou povyšoval každodennosť na kultúru, je predmetom štvordňovej medzinárodnej konferencie v Slovenskej národnej galérii. Podujatie je organizované v spolupráci so Spoločnosťou Júliusa Kollera a začína sa dnes.
Viac na www.sjk.sk.
Autor: Daniel Grúň (Autor je historik umenia.)
