Dve najväčšie slovenské punkrockové legendy z času na čas spoja sily a vydajú sa na spoločné turné. Aktuálna šnúra je zároveň ich jubilejná. Zóna A oslavuje 25. výročie, Slobodná Európa dvadsiate. Ich lídrov sme zastihli v polovici turné. KOŇYK a WHISKY sú úplne rozdielne osoby, ale veľmi dobre sa dopĺňajú.
Máte za sebou polovicu turné v Česku, kde je vlastne druhý domov vašich skupín. Čím to je, že Zóna A a Slobodná Európa sú tam stále populárne?
WHISKY: "Slobodná Európa začínala ešte za Československa. Keď sme vznikli, nakontaktoval nás český manažér a do roku 1995 sme hrali sedemdesiat percent našich koncertov v Česku, pretože tam bolo oveľa viac klubov ako na Slovensku. Dnes tam však na koncertoch, na rozdiel od Slovenska, pribúdajú noví mladí ľudia v menšej miere, pretože, bohužiaľ, mladá česká generácia už stále menej rozumie po slovensky. Ale tí, čo s nami vyrastali, ešte nevymreli."
KOŇYK: "Česi mali vždy tvrdý punk, ale my sme boli takí melodickejší. Keď sme hrali v 1985 prvýkrát v Prahe, tak si mysleli, že sme nejaká blbá slovenská kapela, ale naše vystúpenie spôsobilo veľké pozdviženie. Mysleli, si, že ich kapely majú vyššiu úroveň, ale my sme im ukázali, že úroveň je niekde inde! (smiech)"
WHISKY: "V našich začiatkoch bolo veľa skupín, ktoré dnes až na pár výnimiek neexistujú, ale my sme prežili. Dnes na nás chodia ľudia od 16 do 50 rokov a tí šestnásťroční vedia naspamäť texty pesničiek, ktoré vznikli ešte predtým, ako sa narodili. Je to dobrý pocit, že tie veci majú aj dnes čo povedať."
KOŇYK: "Úplne s tým súhlasím." (smiech)
Pamätáte sa, kedy ste sa vy dvaja prvýkrát stretli?
KOŇYK: "Poznali sme sa dlhšiu dobu, ale nerozprávali sme sa. Keď som si Whiskyho uvedomil, tak za mesiac vznikla Slobodná Európa! Neboli sme vtedy veľkí kamaráti, pretože zo Zóny v tom čase odišli Braňo a Ozi do Slobodky. Nevládlo medzi nami napätie, boli sme skôr rivali."
WHISKY: "Koňyka som registroval dávno predtým, ako sme sa zoznámili. V roku 1985 som mal šestnásť a keď sa ku mne dostala prvýkrát kazeta Zóny A, úplne som bol z toho hotový. Keď som začal chodiť na pivo do Sladovne, tak Zóna už bola legenda a ja som bol ešte len sopliak. Dnes sú medzi našimi kapelami priateľské vzťahy."
Vaše obe kapely majú spoločnú históriu, pretože traja niekdajší členovia Zóny - Sveťo, Braňo a Ozi postupne prešli koncom osemdesiatych rokov do Slobodnej Európy. Ako sa na to pozeráte dnes?
KOŇYK: "Braňo raz za mnou prišiel a povedal, že nechce hrať s Leďom (gitaristom a autorom pesničiek Zóny - pozn. red.). Že keď Leďa nevyhodíme, tak odíde on. Na vyhodenie Leďa však nebol podľa mňa dôvod. Tak Braňo odišiel a zobral so sebou aj Oziho. Ten to dodnes ľutuje." (smiech)
WHISKY: "Ja som sa do toho dostal tak, že som bol v osemdesiatom šiestom na vojne, kde ma kamarát Špako z kapely Kosa z nosa naučil hrať na gitare paroháče. A hneď som vymyslel pesničku Analýza dokázala hovno. Neskôr, tak rok a pol pred revolúciou, som bol na pive so Sveťom, ktorý vtedy hral s Ex-tipom. Ukázal som mu ten text, jemu sa to hneď zapáčilo a poprosil ma, či ju môže hrať s Ex-tipom. Pozval ma aj na ich koncerty, aby som si ju s nimi ako autor zaspieval. Stali sme sa blízkymi priateľmi. Jedného dňa som náhodou sedel v Mamute so Sveťom, Braňom a Ozim, ktorí práve odišli zo Zóny a bavili sa o tom, že chcú spolu založiť novú kapelu. Zobrali ma so sebou do skúšobne Ex-tipu v priestoroch, kde bolo neskôr divadlo Stoka. Šiel som s nimi, ale nemali ešte žiadne songy. Tak sme si zahrali Analýzu, nemal to kto spievať, tak som to zaspieval ja. V úplnej eufórii som šiel domov, vymyslel som za hodinu skladbu Nikdy to tak nebude a na ďalšej skúške som sa stal spevákom Slobodnej Európy. Za dva týždne sme mali repertoár na polhodinu, z ktorého žijeme dodnes!"
Znie to ako veľký tresk.
WHISKY: "No vtedy to bolo inak ako dnes, keď z nás idú pesničky ako z chlpatej deky. Do Slobodky som sa dostal náhodou. Keby som vtedy nesedel pri tom stole v pivárni, možno by bolo všetko inak."
Bolo obdobie po revolúcii zlatým časom slovenského punkrocku?
KOŇYK: "Pre Zónu ani veľmi nie, lebo sme hrali vtedy v nestálej zostave a čakali sme, kedy sa Lump vráti z vojny. Záujem o nás bol, zrazu bolo veľa punkerov, ale mňa to vtedy až tak nebralo. Po čase ale o punk prestali mať ľudia záujem. Prišiel grunge, z mnohých punkerov sa stali skinheadi alebo hardcoráči. Predtým sme hrali pre 500 ľudí, potom pre 30."
Nemali si vtedy chuť zabaliť to?
KOŇYK: "Nie. Verili sme si."
WHISKY: "My sme naopak vtedy zažívali raketový nástup. Šli sme hore a mali plné koncerty. Potom nás zastavili drogy. Spomínam si na historku, keď sme išli nahrávať druhý album Unavení a zničení, mali sme na neho iba deväť dní. Prišli sme ráno do štúdia, ale chýbal Braňo. Vybral som sa ho hľadať a náhodou som ho stretol na pumpe, ako sedí v hrdzavom žiguláku s partiou dosť husto vyzerajúcich Rómov . Kričím, Braňo, čo je, veď nahrávame platňu, poď som mnou do štúdia! A on, že nie, že si musí ešte niečo vybaviť a zmizol so žigulákom preč. Kapela šla týmto smerom, aj Sveťo sa dostal do takých problémov, že sa nedalo pokračovať. Bol na pokraji smrti, ale nakoniec sa uchýlil k ortodoxným kresťanom a sedem rokov ho nebolo."
KOŇYK: "Obdobie rokov 1992 až 1994 bolo pre nás depresívnejšie, ale potom sa to začalo zlepšovať. Chodilo viac ľudí, mali sme zmluvu s EMI, videá v telke, v kapele bola dobrá atmosféra, čo vlastne vystihuje názov albumu V životnej forme."
Whisky, keď Slobodka neexistovala, čo ste robili?
WHISKY: "Asi tri roky som vôbec nespieval. Žil som mimo mesta na mlyne, choval som kozu a občas som točil videoklipy. Ešte v 95. som nahral podklady pre sólový album, ale nedokončil som ho. Až neskôr za mnou prišli kamaráti a pýtali sa, prečo nehrávam. My budeme tvoja kapela, navrhli. Tak sme dokončili moju sólovku a tri-štyri roky sme spolu hrali. Sveťo bol vtedy ortodoxným kresťanom, ktorý odmietal debatovať na tému rock and roll. Až keď som mal svadbu, tak súhlasil, že ako Slobodka si tam zahráme štyri pesničky. Dva týždne po svadbe sa ozval, že by sme mohli začať opäť hrávať."
Koňyk, vy ste nemali so Zónou problémy s drogami?
KOŇYK: "Vôbec nie. Z nás to nikto neskúšal. Zóna A bola vždy o pive. A o víne."
Myslíte si, že keď sa pozriete späť, tak by ste niečo mohli zmeniť na vašom živote?
WHISKY: "Je zbytočné nad tým rozmýšľať, pretože sa to nedá vrátiť späť. Samozrejme, keby neprišli drogy, tak by si niektorí členovia kapely neboli zničili najkrajšie roky života. Chcel by som všetkých varovať pred drogami. Našťastie ja som im nikdy nepodľahol tak, že by som prišiel o zdravý rozum alebo musel kradnúť. Zachránila ma láska k životu, podržali ma ženy, s ktorými som žil, a mal som aj veľké šťastie. A čo ťa nezabije, to ťa posilní. Nechcem tým povedať, že by mi drogy niečo dali. Tie ťa nenaučia hrať na gitare, ani robiť texty, naopak. Bola to možno v istom zmysle od Boha skúška, ktorú som našťastie na rozdiel od mnohých zvládol."
KOŇYK: "My si občas hovoríme pred koncertom, že nebudeme piť, že dáme si len jedno dve. Ale čakáme na koncert, vypijeme šesť-sedem pív a potom to podľa toho tak vyzerá. Aj sme hrali niekedy triezvi, ale nestálo to za veľa. Rokenrol bez piva, to nejde. "
WHISKY: "Ja som posledné roky vôbec nepil a dnes to robím len výnimočne, pretože som si uvedomil, že mám problém s alkoholom. Veľmi mi to pomohlo. V začiatkoch abstinencie som si nevedel predstaviť koncert bez piva, bál som sa, že to nebude ono, ale časom som zistil, že sa dá rovnako zabávať aj bez chľastu. Možno sa naučím žiť s alkoholom tak, že si dám raz za dva týždne zopár pív, ale som si istý, že keby som to prestal zvládať, vrátim sa k úplnej abstinencii."
KOŇYK: "Našťastie to u mňa nehrozí. Problém s alkoholom nemám, niekedy aj týždeň vôbec nič nepijem."
Viete o tom, že ste dnes jednými z najlenivejších skupín. Slobodná Európa nevydala album od roku 2003, Zóna od 2004. Nechce sa vám skladať nové piesne?
KOŇYK: "Chuť by aj bola. Ale v Zóne sme mali na bubeníckom poste zmenu, čo nás zbrzdilo. Máme zatiaľ šesť nových piesní, ale na budúci rok je reálne, že nahráme nový album. Okrem toho mám problém písať nové skladby, pretože sa už vyčerpali témy, ktoré mi boli blízke. Nechcem spievať o niečom, o čom nič neviem, ako to robia mnoho punkové kapely."
WHISKY: "My sme nenahrali žiadnu platňu, pretože Sveťo opäť prechádzal zlými obdobiami a ja som nechcel robiť album bez neho. Teraz sa ale vrátil z liečenia, je čistý a tento rok by sme mohli vydať nový album. Mám už aj hotové dve nové pesničky. Keďže nepijem, mám v sebe kopu energie a nemám ten pocit ako Koňyk, že nie je o čom. Práve naopak."
Možno práve teraz, keď doba je dosť zlá.
WHISKY: "Politika nie je pre mňa inšpiráciou. Nie je to podstatný element, o čom by som chcel spievať. Píšem skôr texty o veciach, ktoré ma vnútorne zasahujú. Cítim sa natoľko vnútorne slobodný, že mi je politika ukradnutá. Od politiky očakávam len to, aby nebola vojna."
KOŇYK: "Fico je úplne v pohode s porovnaním s komunistami alebo Mečiarom."
Zaujímavé, pritom ste v prezidentských voľbách podporili Mikloška.
KOŇYK: "Fico nie je zlý, ale Mikloško je oveľa lepší."
WHISKY: "Podľa mňa je Fico veľké zlo, ale nie je to pre mňa téma. Politika je príliš nízka vec na to, aby som o nej robil texty. Najlepšiu vec o politike povedal Lou Reed v skladbe Heroin, kde spieva, že keď si dá heroín, tak už mu nezáleží na tých politikoch, čo vydávajú tie divné zvuky..."
Čo robíte, keď nehráte hudbu?
WHISKY: "Už šesť rokov rád cestujem. Bol som v 49 krajinách sveta. Tento rok chcem ísť s kamarátmi opäť do mojej obľúbenej Indie a potom sám do Nepálskych Himalájí, Austrálie, Papuy Novej Guiney a Tasmánie."
KOŇYK: "Tam by si mohol aj zostať." (smiech)
WHISKY: "Možno ešte východ Južnej Ameriky, prešiel som len západ. Tým pádom by som vyčerpal miesta, ktoré som chcel vidieť. Idem si robiť papiere na lietadlo a keď Boh dá, možno sa tým raz budem aj živiť."
KOŇYK: "Najradšej chodím do Randalu na pivo. Cestovať nemusím, veď som s kapelou stále na cestách. Som rád doma a večer v krčme."
Čo hovoríte na to, že Slobodka oslavuje na tomto turné dvadsiate výročie a Zóna dvadsiate piate?
WHISKY: "Cítim, že Slobodná Európa zažíva zlatú éru. Budeme hrať, pokiaľ budeme mať pocit, že to má zmysel a pokiaľ budeme stáť na nohách ."
KOŇYK: "Všade, kam prídeme, nás majú ľudia radi. Máme úspech, baby sú pekné, prečo by sme končili. Je to perfektné byť v Zóne A."
Aký je to pocit, keď za vami po koncertoch chodia mladí fanúšikovia?
WHISKY: "Mne sa stalo, že na jednom festivale prišiel za mnou asi 20-ročný chalan. Vypýtal si podpis a opýtal sa, či poznám jeho mamu. Ako sa volá? Povedal mi to meno a bolo to moja spolužiačka! Tri bodky..."
KOŇYK: "Keď o mamách, tak mne sa stalo, že prišiel za mnou mladý chalan a hovorí, že poznám jeho mamu. Ja že nepoznám. Revo (gitarista Zóny - pozn. red.) stál vedľa nás a vraví mu: A jak sa volá tvoja babka? Tú by mohol Koňyk skorej poznať."
Pozn. red. Rozhovor vyšiel v skrátenej podobe v printovej verzii denníka SME.