Koniec mája je tradične aj uzávierkou pre prijímanie poviedok do literárnej súťaže Cena Fantázie. Neváhajte, prispejte, poroty (v zložení: Dušan Taragel, Dado Nagy, Katarína Mrázková, Ivan Pullman a Michal Spáda) sa báť netreba, keďže porota nehryzie, len boduje.
Simon bol miestny policajt. Starší do seba zahľadený chlapík, ktorý vždy trpel pocitom dôležitosti. Ako náhle sa niekde niečo stalo musel hneď o všetkom vedieť. Všetkého sa vždy zúčastnil. Riešil zopár zapeklitých prípadov, no úspešnosť mal veľmi nízku. Keďže žil v malom mestečku, zastieral svoje neúspechy silou a agresiou...
Máte pocit, že ste to už niekde čítali? Alebo naopak, radšej by ste to nikdy nečítali? Cesta spisovateľa je plná lingvistických tŕňov a fantázie prekážok. Napriek alebo možno vďaka tomu, šťastie praje pripraveným a najmä tým, čo sa neboja.
Cena Fantázie totiž ponúka nielen uznanie na poli spisovateľskom, vydanie poviedky v zborníku, ale aj častokrát cennú spätnú väzbu od porotcov, či čitateľov. Motiváciou v neľahkých časoch krízy môžu byť i vecné ceny, ktoré víťaz získa.
Zuzana pracovala ako cukrárka. Jej jemné malé rúčky boli priam stvorené na pečenie . Toľko zručnosti a kreativite sa skrývalo v tejto útlej žene, ktorej umenie vedeli oceniť hlavne návštevníci cukrárne, ...
Ak si myslíte, že viete písať lepšie ako pôvodní autori ukážok, že máte viac Fantázie, či aspoň tú gramatiku ovládate lepšie, zapojte sa do súťaže Cena Fantázie 2009. Posledný termín na prijatie poviedok je 31.5.2009.
Keďže však organizátori nie sú horší ako štátna správa a termín uzávierky pripadá práve na nedeľu, akceptované budú aj príspevky zaslané 1.6.2009, pričom rozhoduje dátum pečiatky z pošty. Presné podmienky a adresu na zasielanie príspevkov nájdete na stránke Ceny Fantázie 2009 - kliknite tu.
Ak však vaše diela disponujú minimálne takou kvalitou, ako nasledujúci odstavec (z minuloročnej finálovej poviedky súčasného porotcu), tak si začnite pripravovať perá, lebo zverejnenie poviedky v zborníku vás neminie.
Keď som sa vrátila do svojej izby, hodila som knihu na posteľ a otvorila okno.
Počkala som, kým bude v dome úplná tma, tma ako pred dvoma týždňami v noci v záhrade, keď muzikanti dohrali ďalšiu pieseň.
"Môžete Sárközymu odkázať, že sa namáha zbytočne," zakričala som vtedy do ticha.
Z čiernej hĺbky sa ozval smiech.
"Zaplatení sme až do rána, slečna," odpovedal mladý hlas. Niekto dolu zabrnkal prstami na husľové struny.“
Autor: km
