„Je vo svete opakovateľné, to čo sa zdá neodvolateľne ukončené: existuje opakovanie?" Túto Kirkegaardovu otázku môžeme skúmať z viacerých strán, lebo aj masky osobnosti sú rôzne, a preto je písanie Alty Vášovej také zaujímavé. Ktorá Vášová, tá zo Sestričiek, tá S Boženou, tá z Úletov či Doletov?
Tak sa totiž volajú štyri časti jej novej knihy, každá osobitá, samostatná, a predsa vnútorne prepojená so svojimi časťami: opakovanie možné v pamäti, v písaní? Asi áno. Vyčerpávajúco to nezodpovieme. Jedno je tak (trochu) isté; opakovanie zachytené práve tým slovom, tou vetou, týmto príbehom.
A vyberieme si jeden z nich: v okamihu písania. Vášovej písanie je ako hlboký let bytia, je plné prísnosti a milosrdenstva: lásky aj nespravodlivosti osudu aj vzdoru, aj prijatia. Vášová je mnohostranný talent, ten najzákladnejší je jej talent žiť. Ona a sestra, ona a matka, ona a muži, ona a deti, ona a priatelia, ona a literatúra, ona a film.
V púšti amorality vidí, chápe a neodsudzuje, ale sa oddeľuje: je nemoralizujúcou pozorovateľkou. Oddeľuje sa, aby lepšie videla svojím vnútorným kompasom, nazvime to pravým menom: svedomím. Málokto v slovenskej literatúre je tak v súlade s tvorbou ako práve Vášová.
No nepredstavujte si jej texty iba ako prísne kódexy či kánony života: vie byť hravá, veselá, vtipná a výstižná, tvoriaca nový svojský jazyk, hlavne v časti Sestričky: je to filmovo strihaný záznam dôležitých i ľahunkých úsekov jej života, tých zapamätaných z ostrovov ne-pamäti.
S Boženou reflektuje cez iný zaujímavý osud peripetie života tvoriacich žien: ostrov v ostrove? Ako to všetko zladiť: prácu, písanie, ambície, súkromný život, rodinu, záväzky kontra túžby? Smieme byť unavené, smieme písať, keď naši blízki trpia, keď naše matky umierajú a my ich opatrujeme?
Úlety. Ostrovy pamäti uprostred mora v mori; čo je tu viac ako my? Čo nás presahuje; čo dáva silu a čo uberá? Kde sa rodia ostrovy pamätinepamäti, ktoré spomienky odplávajú, ktoré zostávajú? Čo sa dá zachytiť novým jazykom, novým delením viet, výrazným rytmom textu, nazvala som si ho haiku-próza. Smelé a rozhodné myslenie srdcom prináša aj netradičné výrazové prostriedky.
Odlety. Dva ostrovy vedľa seba. Vzdialenosti medzi Ja a Ty. Medzi Ja a My. Aké sú spodné prúdy spoločnosti, kde som Ja, kde sme My? Otázok je veľa. Viac ako odpovedí, ale to sú všetko temporálne dimenzie. Dôležité je nevzdávať sa, pýtať sa. Byť. Byť zúčastnená na tomto hrôzostrašne krásnom živote. Sebou i dielom. Alta Vášová je. Absolútne. Aj v tejto nesmierne ľahko-ťažkej knihe.
Recenzia / kniha
Alta Vášová: Ostrovy nepamäti
F.R.& G. Bratislava
Autor: Mila Haugová
