Teda triezvo.
Zároveň je to autor, ktorého majú radi najmä neštandardní čitatelia beletrie - teda širšia verejnosť. Kde odborná kritika krúti nosom, mladí - pretože najmä im je určená Hvoreckého tvorba - sa bavia. Ja som sa nebavil, pretože tiež mám k Michalovmu písaniu mnohé výhrady. Ale čítal som od neho skoro všetko, až na dnes už trochu „kultový" debut Silný pocit čistoty. Preto ma potešilo, že znovu u Marenčina vyšiel. A kúpil som si ho.
Ukázalo sa to, čo vlastne všetci vieme. Michalovi romány nejdú. Ale keď sa vydá do žánrových vôd poviedok literárnej fantastiky, hneď to je iný Hvorecký. Taký, ktorého čítať nie je utrpenie. Naopak, občas aj zábava. Nejaké výhrady sú stále, ale takýto Michal je autor, akého by som chcel čítať aj dnes. Mladý, nadšený a ešte plný nápadov, s ktorými narába až nešetrne. Bohužiaľ, akoby to niekam časom zmizlo.
